Ako uvedené výše, elektrické výboje vnútri búrkového
oblaku vyvolávajú elektrickom poli pulzné zmeny. štvrté skupenstvo hmoty, niekoľko prí-
rodných umelých foriem (Vaňura 2009).). Potvrdili mimo iného predpoklad, že
guľový blesk vzniká pri spaľovaní pôdy pri určitom zložení
minerálov. Elektrické potenciály samotnom búr-
kovom oblaku akoby plávali voči platniam zemského konden-
zátora. storočia bol potvrdením teoretických predpovedí ich exis-
tencie prácach škótskeho nositeľa Nobelovej ceny fyzi-
ku Wilsona. 2. Pozri blesk Kane Quinnell (Gembec 2005).
Informácie pre štúdium vzácnych výbojov hornej atmo-
sfére (nadoblačné výboje) ako červené halo (Elves), čer-
vení škriatkovia (Red Sprites) modrý záblesk (Gnome) sú
v (Popek, Bednář 2012; Sky-fite. Tlmené kmitanie
elektrónov výbojovom kanáli spôsobuje vyhasínanie
„hlavy medúzy“. Prebytok záporného
náboja guľovom blesku zmenšuje nakoniec, pri neja-
kej kritickej hodnote, guľový blesk ticho zanikne zostane
zápach chemických procesoch počas jeho trvania. Časť záporného náboja (elektróny), prete-
čie zvodom zeme. Búrkový
oblak nachádza medzi dvoma „platňami zemského kon-
denzátora“ (kap.3). stane výsled-
ný spád potenciálu dostatočný (napríklad blízkosti kovové-
ho zvodu zeme), premení guľový blesk obyčajný sla-
bý čiarový výboj deštrukčnými účinkami. Pokiaľ búr-
kou nie nižšie vrstvy oblačnosti alebo jasná oblo-
ha, zväčša mohutný ohlušujúci úder blesku javí ako „blesk
z jasného neba“, zvlášť keď dominantný kanál blesku šik-
mý smer.
3.3). 3.
výsledným spádom elektrického potenciálu medzi statickým
elektrickým potenciálom gule okolím.
Smer rýchlosť pohybu guľového blesku daný tzv.
Elektrické výbojové dipóly bleskových kanáloch sa
správajú ako prúdové zdroje (kap. Zvýši podiel kladného náboja (klad-
né ióny) pri zemi voči nákove dôsledku kompenzačného
mechanizmu (kap.
Slabý blesk môže udrieť pôdy, kde nemá dobrý zvod do
zeme. Keď
kladný blesk dosiahne dobrý zvod zeme, vzniká zvlášť
mohutný spätný výboj elektrickým prúdom kanáli bles-
ku nad 200 kA, ktorý môže mať vplyv vznik nadob-
lačných výbojov.Meteorologické Zprávy, 69, 2016 103
na zemi (ohniskom blesku) najbližšou vrstvou kladných
iónov dostatočný preskok iskry, môže začať lavíno-
vé vetvenie kanálov blesku smerom nákove. Pri údere blesku oblaku zeme (dolnej platne zem-
ského kondenzátora) presúva záporný náboj (elektróny) do
zeme dochádza zníženiu rozdielu elektrického potenciálu
medzi oblakom zemou. Elektrické výboje
vyvolávajú okolitom elektrickom poli pulzné zmeny pod-
ľa polarity týchto zmien závislosti vzdialenosti zdrojo-
vého blesku možno rozlišovať druhy bleskov (vnútorný blesk,
záporný alebo kladný blesk zeme, elektrické výboje sme-
rujúce hornej časti búrkových oblakov hore pod. zrejmé, najvyššie vrstvy atmosféry sú
dejiskom búrlivej súhry elektrických, svetelných che-
mických dejov, ktoré musíme dôkladnejšie spoznať. Plazma, tzv. tendrils) zvislom smere blízkej zápornejšej neho-
mogenite elektrického poľa nad búrkovým oblakom, to
nadoblačný červený škriatok (Red Sprites).5 Nadoblačné výboje
Sprajty súčasťou širokej neustále rozširujúcej
„rodiny“ tranzientných luminozných javov (TLE). Vyzerá to, akoby červený škriatok
pohyboval smerom dolu.
Napätie medzi ionosférou zemským povrchom kolíše
v dennom chode nezávislom polohe zemi (Ondrášková
et al. 2008), tak hodnotu zvýšenia rozdielu potenciálu
medzi búrkovým oblakom ionosférou ovplyvňuje denný
chod.
Pri svojom pohybe guľový blesk prechádza cez neho-
mogénne elektrické prostredie, sprevádzané rekombináci-
ou nábojov ústretovými výbojmi (iskrami) tohto prostredia
(kompenzačný mechanizmus kap.3. Rotujúcim
plazmoidom Slnko, rozdiel guľového blesku pre-
bytkom kladného náboja. Guľové blesky
Inšpiráciou pre popis guľového blesku kniha Štoll
(1988).
K objasneniu tajomstva guľového blesku prispel záznam
čínskych vedcov (Novinky 2014): Podarilo urobiť digi-
tálny záznam zrodu guľového blesku vysokým rozlíšením
a pomocou spektroskopie ďalších analýz rozobrať pod-
mienky jeho vzniku. 2.tv 2015; Lyons 2000; Popek
2014; Ondrášková 2008).
Výskum všetkých týchto javov začiatku (Popek,
Bednář 2012).
3.
Prípady vzniku nadoblačných bleskov vzhľadom sme-
ru prúdu elektrónov bleskových kanáloch vnútri búrkové-
ho oblaku:
– Odliv prúdu elektrónov koncov vetiev výboja hornej
častibúrkovéhooblaku(zvyšujesapodielkladnéhonáboja
vo vrchnej časti oblaku) vytvára spád elektrického poten-
ciálu, ktorý dostatočný, evokuje vytváranie vetve-
ných výbojových kanálov (ďalších elektrických dipólov
tzv. Tvorí zhluk voľ-
ných elektrónov iónov. rokov
20. Ich viac-
menej náhodný experimentálny objav počiatku 90. Podľa Ohmového zákona toto zas
zapríčiní zvýšenie rozdielu potenciálu medzi oblakom iono-
sférou (hornou platňou zemského kondenzátora). Tento zvý-
šený rozdiel elektrického potenciálu medzi oblakom iono-
sférou nepatrným časovým oneskorením vyrovnávajú (zni-
žujú) nadoblačné blesky. Môžu
ovplyvňovať nielen našu techniku, spoje navigácie, ale pria-
mo náš život, ktorý stavu našej tenkej vrstvičky atmo-
sféry osudovo závislý.4. Pri prerušení tohto
zdroja dôsledku nárazového prudkého zvýšenia elektrické-
ho odporu prostredia ceste prúdu, následne uvoľní ener-
gia. 4). Rotáciou získava plazma sféroid-
ný, najčastejšie guľový tvar magnetický „obal“. Plazmová guľa, „obohatená“ che-
mickými reakciami materiálu pôdy, zásadný vplyv na
životnosť guľového blesku (možno niekoľko sekúnd) jeho
farby. Elektrický obvod medzi dvoma
platňami zemského kondenzátora takto uzatvára. Záporný náboj výboja (elektróny) nemôže „roztiecť“
(prudká zmena elektrického prostredia) sústredí uzav-
retej plazmovej gule prebytkom elektrónov, ktorá potom
akoby vystúpila zeme.
. Načervenavé sfarbenie feno-
ménu ionizovaných molekúl vodíka pri prechode
elektrického prúdu (TV Spektrum, Vesmír III). Potom možné, výskyt „škriatka“ častejší pri
nižšej „modrého záblesku“ zas pri vyššej hodnote napätia
medzi ionosférou zemským povrchom. Šírka výbojo-
vého kanálu nadmorskou výškou dôsledku znižujú-
cej elektrickej pevnosti prostredia náhle zväčšuje čer-
vený škriatok nadobúda tvar medúzy. oblasti elektrických výbojov
a elektrických polí nad hornými časťami kumulonimbov, resp.3).
búrkových buniek, asi treba hľadať reálne väzby „spojovacie
mostíky“ medzi troposférickou búrkovou elektrinou úka-
zy TLE, vyskytujúcimi niekedy stratosfére, ale čas-
tejšie ešte vyšších hladinách atmosféry
