Znížená elektrická pevnosť prostredia dáva podnet
k preskoku krátkeho bleskového výboja novým usporiada-
ním aniónov katiónov iónovom kanáli podľa kap.. Keďže hodnoty miestnych kompen-
začných napätí |Ukn| jednotlivých iónových kanáloch sa
vkrátkom časovom intervale skoro nemenia (pohyb vzduchu
nenaruší iónový kanál), tak vzrast zápornej hodnoty miest-
neho napätia Usn (9) jeho dostatočná veľkosť |Usn| pre-
skok iskry opačnom smere spôsobí, priestorová sústava
predtým vybudovaných iónových kanálov stáva nestabil-
nou. Nové čelo vetvy vznikne mieste začiatku ústre-
tového výboja.3 Vnútro-oblačné blesky CID (compact intra-cloud
discharges)
Predtým vytvorené miestne iónové kanály (temná fáza
blesku) stanú ďalším postupným vetvením rôznymi smermi
spojenými „žiariacimi“ plazmovými kanálmi „nesymetrické-
. Bodové
náboje pôsobia silovo bodoch priestoru vytvára-
jú napätie pozadia (1) pri použití okrajových podmienok
(4). Vplyvom triediaceho mechanizmu nábojov vznikajú
v priestore nehogomenity elektrického poľa (oblasti rozdiel-
nym rozdelením priestorového náboja), ktoré podmienkou
pre spájanie iónových kanálov ich vetvenie.
Hodnota napätia pozadia |Up| úmerne hodnoty miest-
nych napätí iónových kanálov |Upn| (kap.3) postupným
posúvaním záporných nábojov kanáloch výbojov klad-
nejšej oblasti znižujú. Každý preskok iskry, vizuálne nepostrehnuteľ-
nej, zvyšuje priestore dôsledku kompenzačného mecha-
nizmu (kap.. 2.
Pri mohutných pohyboch vzduchu búrkovom oblaku
stúpa množstvo nábojov tým hodnota napätia poza-
dia |Up|.
K nestabilite prispievajú dočasné vzájomné rezonančné
väzby medzi kmitajúcimi elektrickými dipólmi resp. splnenia podmienky (5) rozpadne vplyvom prúde-
nia vzduchu veľký počet iónových kanálov iskier zvyšuje sa
nehomogenita prostredia. tem-
ného blesku (Rozhlas 2013a). Ak
je tento rozdiel dostatočne zápornejší voči blízkej kladnej-
šej nehomogenite prostredia (kap. 3.+ Qpnn (15)
Dozvedáme sa, vodivý (plazmový) kanál bol začiat-
ku vizuálne nepostrehnuteľný temný blesk. Triediaci mechanizmus nábojov oblaku pod-
ľa myšlienky Wilsona (1929) taký, malé klad-
né ióny viažu pravdepodobne kvapky vody, ktoré uná-
ša vzduch hore (horný kladný náboj) záporné malé ióny na
zmrznuté zrážky oblaku padajúce zemi (spodný záporný
náboj), keď tekuté zrážky pri zemi zväčša nabité kladne
(elektróny odovzdávané spodnej časti oblaku, alebo sťa-
hované zeme pri páde kvapky zem). dru-
hej fáze (kap. 2. 2. 2. 2.10–19
C), náboj vzni-
kajúci vzájomným trením pevných kvapalných čiastočiek
vo vzduchu, kozmickým žiarením zanikajúci rekom-
bináciou. Vetvenie prebieha lavínovite smeru klad-
nejšieho priestorového rozloženia elektrického náboja. To
všetko netrvá spravidla dlhšie než jednu stotinu sekundy. ióno-
vými kanálmi, môže zvýšiť absolútnu hodnotu miestneho
preskokového napätia |Usn|. 2. Môžeme zhrnúť,
že temný blesk, prvotné vytváranie iónového kanálu postup-
ným lavínovým spájaním kanálov jednotlivých preskokov –
elektrických dipólov nehomogénnom elektrickom prostredí,
je základom vzniku (inicializácie) šírenia (vetvenia) blesku
a začiatkom balíka bleskov.2 Začiatok balíka bleskov
Nórski vedci (Rozhlas 2013a) podrobili dôkladnému
pozorovaniu analýze rad bleskov zistili, pred vlastným
viditeľným zábleskom možno bleskovom epicentre niekedy
rozoznať ešte dve ďalšie fázy. „Negatívna iskra“ zodpovedá
procesu fázy temného blesku „pozitívna iskra“, elektric-
ké napätie pozadia prekročilo hodnotu „inicializačného elek-
trického napätia pozadia“ (5), ten silný optický záblesk, kto-
rý vidíme oblohe..
Spätný výboj prebehne pozdĺž všetkých vetvených kaná-
lov „temného blesku“ ohniska blesku (miesta, kde zača-
lo spojité vetvenie) presunie celkový náboj Qst, skladajúci
sa jednotlivých príspevkových nábojov (8):
Qst Qpn1 Qpn2 +. Pred
rokom 1991 tento fakt nebol vôbec známy.2 spätný
výboj) silný optický záblesk ďalším silným rádiovým pul-
zom, ktorý vidíme vlastnými očami hovoríme blesk. pri splnení
podmienky (5) možno hovoriť preskoku prvej („zápalnej“)
iskry ďalšom vytváraní nových kanálov (vetiev) tzv. iónovom kanáli kladné záporné
ióny podstate vedľa seba takmer okamžite rekom-
binovali.3) prírastok elektrického náboja Qpn (11), čo
je veľmi dôležité, ale súčasne miestne znižuje intenzitu elek-
trického poľa (9) spotrebúva časť práce prúdenia vzduchu.
Pohyb vzduchu unáša triedi jednotlivé náboje mení
svoju kinetickú energiu Wpic elektrostatickú (2).2), spustí kladnejšej
oblasti ústretový výboj spojí zápornejším čelom (vod-
com) vetvy.100 Meteorologické Zprávy, 69, 2016
torov). Pri tejto situácií vzni-
kajú trením kladné záporné náboje, začiatok vzniku roz-
dielu elektrických potenciálov (1) podmienky pre preskok
krátkej iskry.
V prípade prehánky, frontálnej oblačnosti, ale pred
búrkovom kumulonimbe udržuje dynamická rovnováha
(14) medzi množstvom vznikajúcich elektrických nábojov
a ich rekombináciou (silové pôsobenie nábojov bodoch
priestoru napätie pozadia čase podstate
nemení). tretej fáze (kap.
Pri silnejúcich pohyboch vertikálnych vzdušných prúdov
vodné kvapky ľadové kryštáliky seba narážajú, spájajú
sa alebo trieštia menšie čiastočky.3.1 iniciali-
zácia) dôjde len slabému pulzu rádiového žiarenia. Zdá
sa, kozmické žiarenie zohráva rozhodujúcu úlohu pri sfor-
movaní viditeľného blesku závere inicializačného procesu
blesku. Potrebná absolútna veľkosť napätia |Usn| bude zrejme už
pri iónovom kanáli ďaleko menšia, ako bola hodnota napä-
tia |Upn| pri inicializácii kanálu iskry (ústretového výboja). prvej fáze (kap.
Množstvo iónov náboja Qi, ktoré unáša vietor prostredím
(Baťka 2014) pri inicializácii balíka bleskov možno vyjadriť:
m ((Qz ΣQpn) Qr)/Q0 (14)
kde jednotkový náboj (1,602.
3.2 tmavý výboj) náhle objaví prudký záblesk
vysoko energetického žiarenia gamma, sprevádzaný tiež viac
silnejším rádiovým pulzom. Dôležitou vlast-
nosťou pevných kvapalných čiastočiek schopnosť viazať
a udržať čím väčšie množstvo elektrického náboja rovna-
kej polarity.
3. Malé kladné záporné ióny dĺž-
kou života viažu kvapky vody, ľadové krúpky
a iné nečistoty, čím vznikajú veľké pomalšie (Langevinove)
ióny dĺžkou života 103
(Hippel 1963). novom kanáli vetvy kmita-
vý pohyb elektrónov pozdĺž plazmového kanálu mení rozdiel
elektrického potenciálu voči okolitým bodom priestore. Pôsobením kozmického žiarenia zvyšuje lokálne
ionizácia prostredia.
Zistenie, najskôr fáza temného blesku, vyplýva aj
z doterajšieho spôsobu simulovania blesku laboratórnych
podmienkach (Hippel 1963).
