Spotrebovala pritom
kompenzačná energia Wpn pri napätí |Ukn|:
Wpn Qpne |Ukn| (10)
Eqivalentný náboj Qpne nahrádza náboj Qpn, ktorý sa
rozložil pozdĺž iónového kanálu iskry tak, poloha jednotli-
vých nábojov funkciou intenzity elektrického poľa pozadia
medzi koncami kanálu. Nakoniec vznikne neviditeľ-
ný iónový kanál elektrického výboja, kde anióny katió-
ny usporiadané pozdĺž kanálu tak, aby kompenzovali pôvod-
né napätie Upn pozadia elektrického dipólu pred preskokom
elektrickej iskry, teda zápornejší bude koniec kanálu strane
kladnejšieho elektrického potenciálu Upn pozadia. Presunutý ekvivalentný náboj Qpne kanáli výboja
vytvoril kompenzačné napätie Ukn. Tento preskok skôr predlžovanie existujú-
ceho kanálu iskry pri pozdĺžnom kmitaní elektrónov kaná-
li iskry. Pri predpoklade, Epn >>
Ejn, značne zvýši príspevkový náboj Qpnn plazmovom
kanáli tmavého spätného výboja oproti náboju Qpnn pri
tvorbe pôvodného kanálu ústretového výboja.
Hess (1912) vznikajú katióny anióny mimo iného pôso-
bením spŕšky kozmického žiarenia molekuly vzduchu.
2.
Potom pri následnom spätnom výboji prenesie plaz-
movom kanáli príspevkový náboj Qpnn:
Qpnn (|Ukn| |Ujn|) Qpne Gjn Qpne (8)
Gjn stupeň ionizácie n-tého iónového kanálu iskry, defi-
novaného: Gjn Epn Ejn, kde Ejn elektrická pevnosť
samotného iónového kanála Epn elektrická pevnosť pro-
stredia okolí iónového kanála. Plazmový kanál mení iónový strany zápor-
nejšieho elektrického potenciálu Upn pozadia (elektróno-
vý oblak plazmovom kanáli priťahovaný viac stranu
kladného napätia Upn pozadia).
Pred preskokom iskry pri iónovom kanáli medzi kon-
cami kanálu napätie Ujn.
V kanáli iskry rekombinoval náboj Qprn (Qppn –
Qpn) zostal náboj Qpn, kde
množstvo kladného náboja =
= množstvo záporného náboja Qpn (11)
Počas prechodového javu pri preskoku iskry potom pri
tlmenom kmitaní elektrónov elektrickom dipóle uvoľni-
la energia
Wpnd Wppn Wpn (12)
vo forme elektromagnetického žiarenia (patrí sem svetel-
ný prejav), tepelného mechanického (akustického) procesu
a relativistických (vysoko energetických) procesov (uvoľne-
nie elektrónov, gama žiarenie), napr.3 Kompenzačný mechanizmus, spôsob rozpadu
plazmového kanálu výboja
Elektrický dipól preskoku iskry silne vodivý plaz-
mový kanál elektrického výboja, ktorom prebieha tlmený
kmitavý pohyb elektrónov spočiatku medzi oboma koncami
dipólu.Meteorologické Zprávy, 69, 2016 99
sa označuje ako „ústretový výboj“ (opposite-moving dischar-
ge, zeme „upward-moving discharge“).)..
Výsledná koncentrácia elektrického poľa (elektrické napätie
pozadia podľa (5)) asi desatina toho, bolo potreb-
né vznik viditeľnej bleskovej činnosti oblohe (myslí sa
homogénne elektrické pole ovzduší bez ionizovaných pries-
. Tento prechodový jav sprevádzaný vyžaro-
vaním vysokofrekvenčnej energie podobe alebo dokonca
gama žiarenia (Rozhlas 2013a; Dwyer, Uman 2014).1 Inicializácia procesu balíka bleskov
V práci Hippela (1963) popisované „Lichtenbergove
obrazce“, ktoré vznikajú pri určitej hodnote priestorového
náboja ionizácii prostredia.4 Podmienka pre ukončenie balíka bleskov
Spätný výboj vybudovanom iónovom kanáli výboja
nemôže nastať, hodnota elektrického napätia pozadia |Up|
medzi koncovými bodmi kanálu elektrického výboja pokles-
ne pod dolnú medznú hodnotu elektrického napätia pozadia
Upf
|Up| Upf (13)
3. Dwyer, Uman (2014). Preskok pri exis-
tujúcom iónovom kanáli označuje „tmavý výboj“ (dart dis-
charge) pri plazmovom kanáli „spätný výboj“ (return dis-
charge). Podmienkou pre vznik vetve-
ných výbojových kanálov blesku atmosfére dostatoč-
ne nehomogénne elektrické pole, ktoré vytvára ovzduší
postupom nabitých častíc (vodné kvapky, ľadové kryštáliky,
prachové častice. FÁZY BALÍKA BLESKOV
3.
Aká môže byť maximálna hodnota napätia pozadia |Upn|,
rozdielu elektrických potenciálov vektora Upn medzi dvo-
ma oblasťami, bodmi priestore (1)? Dané preskokovou
vzdialenosťou elektrickej iskry (ústretového výboja), závis-
lej elektrickej pevnosti Epn danom mieste prostredia:
|Upn| Epn (6)
Po splnení podmienky pre preskok iskry začne vyt-
várať plazmový kanál iskry.
2. Preskok začínajúci kladnejšieho čela
vetvy blesku (záporný náboj opačnom konci vetvy) sme-
rom zápornejšej nehomogenite, pri vytváraní novej vetvy
blesku, označuje ako „kladný postupujúci vodca“ (positive
stepped leader). Otázke inicializácie venuje tiež kniha
autorov Rakov Uman (2003).
Ako vytvárajú priestore náboje (malé ióny), ktoré sa
potom zachytia hore spomenutých časticiach? Podľa F.. Energia Wppn (7) pri napätí |Ujn|
pred preskokom tmavého výboja iónovom kanáli rovná
energii Wpn (10):
Qppn |Ujn| Qpne |Ukn| . Novovytvorená elektrická iskra
(výboj) priestore podobe elektrického dipólu získa-
nou počiatočnou energiou Wppn úmernou hodnote dostatoč-
nému spádu elektrického potenciálu |Upn| pre preskok elek-
trickej iskry pri elektrickom náboji Qppn (3), ktorý presu-
nie budúcim kanálom iskry:
Wppn Qppn |Upn| (7)
Vytvorenie elektrickej iskry priestore prebehne lavíno-
vou premenou statickej energie Wppn dynamickú Wppn pri
veľkej nadobudnutej rýchlosti elektrónov (porovnanie výstre-
lu uvoľnení praku) vytvorenom plazmovom kanáli elek-
trického dipólu.
Pri iónovom kanáli môžeme matematicky vyjadriť napätie
Usn elektrickom dipóle ako rozdiel dĺžok vektorov, ktoré
majú navzájom opačný smer:
Usn |Upn| |Ukn| (9)
kde |Ukn| hodnota kompenzačného napätia iónovom
kanáli. Pri vetvení bleskových kanálov používa označenie
„záporný postupujúci vodca“ (negative stepped leader), ktorý
pozostáva následných udalostí: tmavý výboj spätný výboj
+ ústretový výboj
