2
až 3. 2.Vzniká otázka, aj
tu nevzniká nejaké „Spirites halo“.
Zhruba rády väčšia výške 000 oproti zemi, aby
tiekol priemerný konštantný vertikálny prúd medzi ionosfé-
rou zemou oblasti búrok zemeguli. 4), vytvorí „Spirites halo“, cez ktoré
dôjde presunu záporného náboja (elektrónov) ionosfé-
ry spodnej časti „Spirites halo“ elektrické potenciály
sa tým vyrovnávajú, ohraničuje dobu trvania hala. Na
celej zemeguli prebehne rok miliónov búrok, teda asi
200000 denne.
– Pulzné zmeny elektrickom poli, dôsledku kmitavých
zmien elektrických prúdov výbojových kanáloch
v búrkovom oblaku pod nad ním, indukujú ionosfére
(okolo 100 km) pulzné elektrické napätie zmenu spá-
du elektrického potenciálu ďalšiu ionizáciu vzduchu vo
vodorovnom smere. Ionosféra pri-
tom neustálom pohybe, pôsobia kozmické vplyvy,
vanie nej ionosférický vietor tento jej nepokoj prejavu-
je rádiovými signálmi poruchami šírenia rádiových vĺn. 3. Následne, dôsledku usporiadania
elektrických nábojov kanáli (kap. Modré sfarbenie feno-
ménu ionizovaných molekúl dusíka pri prechode
elektrického prúdu..
Podľa Kirchoffových zákonov priemerná hodnota prúdu
(asi 1.+ Qppn (17)
Premiestnil celkový kompenzačný ekvivalentný náboj
Qpce (10)
Qpce Qp1e Qp2e +.+ Wppn (16)
Qppc Qpp1 Qpp2 +….
Prebehol pohyb elektrických nábojov.
Príčinou postupné slabnutie elektromagnetického poľa
pri tlmenom kmitaní kanáloch bleskov. 1. Pri výboji bleskov vznikajú tiež elektromag-
netické vlny, ktoré prejavujú ako atmosférické poruchy pri
rádiovom prenose. 2. Možno konštatovať, že
počas búrok možno slabšej miere počas prehánok tiež
aj pri frontálnych oblakoch, kde pri vertikálnych pohyboch
.. Pri údere bles-
ku zeme presunula časť záporného náboja oblaku do
zeme časť záporného náboja počas nadoblačných bleskov
z ionosféry priestoru nad vrchnou časťou búrkového obla-
ku. Uvoľnila
sa energia hlavne viditeľnej, tepelnej akustickej forme
v podstate prechodom náboja Qst (Qst Qpce) kanálmi
blesku.
4. Oproti minulosti
vieme, nadoblačné elektrické výboje, ktoré podie-
ľajú zvýšenej priemernej elektrickej vodivosti vzduchu nad
búrkovými oblakmi.3), vytvára vyššie
nad oblakmi oblasť záporného náboja.
Vybudovanie nových iónových kanálov temného bles-
ku viditeľnej bleskovej činnosti môže nastať novom
dosiahnutí hodnoty elektrického napätia pozadia, hodno-
ty inicializačného napätia pozadia Upi (5). 2.
3. Napätie medzi ionosférou zemským povr-
chom kolíše medzi 150 400 (napätie obr. Oblasť bývalého ohniska blesku spodnej časti búrkové-
ho oblaku dôsledku kompenzačného mechanizmu sta-
la relatívne kladnejšou voči nákove voči okolitej spodnej
časti búrkového oblaku.. Vyzerá to, akoby niektorá vetva
vnútro-oblačného blesku pokračovala vetvení nad
búrkovým oblakom. Pokiaľ by
neelektrické mechanizmy separácie nábojov (prevažne tro-
posfére), tým búrková činnosť, prestali fungovať, behom
charakteristického času rádu minút akákoľvek elektrická
aktivita ustala.
Pri poklese hodnoty elektrického napätia pozadia |Up|
pod určitú prahovú úroveň Upf (13) všetky vybudované ióno-
vé kanály výboja búrkovom oblaku rozpadnú dôsled-
ku pohybu vzduchu.5) bolo oblohe vytvorené veľké množstvo nových
(ústretových) kanálov elektrických výbojov.Ak spád dostatočný, produkuje čer-
vené halo (Elves) tvare kruhov. Existuje synchronizácia medzi
opakovaním výbojov pod nad búrkovým oblakom. Dĺžka trvania červeného
hala menšia ako trvanie ostatných nadoblačných javov.
V knihe Hippel (1963) tiež zmienka, príspevok prú-
dov bleskov udierajúcich zeme menší priemernej
hodnote prúdu, ktorým „zemský kondenzátor“ dobíja pri
búrkovej činnosti celej zemeguli.1).104 Meteorologické Zprávy, 69, 2016
– Počasdobytrvaniačervenéhoškriatka(škriatkov)savytvá-
ra pri tlmenom kmitaní elektrónov výbojových kaná-
loch červeného škriatka nad búrkovým oblakom dôsled-
ku usporiadania elektrických nábojov kanáli (kap. Tak to
sú súčasťou „globálneho atmosférického elektrického obvo-
du“ nadoblačné elektrické výboje, výboje búrkových obla-
koch obvod uzatvárajú údery bleskov zeme. 1. 3. Sústavu Zem–ionos-
féra možno približne simulovať najjednoduchším náhradným
obvodom, tvoreným paralelnou kombináciou kapacity 0.5 kA), ktorým „zemský kondenzátor“ vybíja, musí
sa rovnať priemernému prúdu, ktorým „zemský konden-
zátor“ dobíja pri búrkovej činnosti celej zemeguli..
Príkladom opakovania elektrického výboja (Popek
2012): Red spirites vznikajú často rade sebou, pripomí-
na mnohonásobný výboj hlavnom kanáli blesku, ale tento
krát opačne hore vrchu oblakov (vizuálne tancujúci alebo
pulzujúci červený škriatok).
– Príliv prúdu elektrónov koncov vetiev výboja hornej
časti búrkového oblaku (zvyšuje tam podiel záporného
náboja) vytvára spád elektrického potenciálu, ktorý ak
je dostatočný, evokuje vytváranie výbojových kanálov
(ďalších elektrických dipólov) zvislom smere blízkej
kladnejšej nehomogenite elektrického poľa nad búrkovým
oblakom, nadoblačný modrý záblesk (Gnome) alebo
modrý výtrysk (Blue jet). Celková statická
energia Wpic zmenila dynamickú Wpic preniesol sa
celkovo náboj Qppc (7):
Wpic Wpp1 Wpp2 +.05 F
a rezistencie 150 (impedancia Zgg obr. GLOBÁLNY ZEMSKÝ KONDENZÁTOR
Zemský povrch (Ondrášková 2008) tvorený prevažne
výborne vodivou morskou vodou ionosféra predstavujú dve
sústredné guľové plochy, ktoré tvoria elektródy obrovského
sférického kondenzátora hľadiska šírenia elektromagne-
tických vĺn vlastne sférický vlnovod.1) den-
nom chode nezávislom polohe zemi.
Vodivosť vzduchu (Hippel 1963) mení silne výškou.6 Ukončenie balíka bleskov
Počas „temného blesku“ trvania balíka bleskov (kap. Tieto atmosférické poruchy môžu nastať
i prípade dažďa bez výskytu bleskov. začiatok
nového balíka bleskov (kap..2).. ohniska blesku (miesta, kde začalo spo-
jité vetvenie) presunul celkový náboj Qst (15).3)
oblasť záporného náboja (dolná hranica škriatka) pod
hranicou asi (horná hranica škriatka) oblasť klad-
ného náboja..+ Qpne (18)
a zabezpečil búrkovom oblaku zlomku sekundy proces
pre priestorové vyrovnanie (vybitie) nábojov, usporia-
daním aniónov katiónov pozdĺž každého n-tého kanálu
blesku (kap. stane táto oblasť dostatočne elektricky
kladnejšia ako oblasť globálneho zemského kondenzátora
v ionosfére (kap.3)
