Článok poukazuje na chybné používanie metódy valivej gule (rSM) založenej na elektrogeometrickom modeli (eGM) pri určovaní ochranného priestoru aktívnych zachytávačov, resp. zachytávačov s včasnou iniciáciou výboja (eSe) podľa francúzskej normy NFC 17-102 a podľa všetkých národných noriem vychádzajúcich z tejto normy. Predmetom článku nie je spochybnenie času predstihu iniciácie Δt, a teda dĺžky ústretového výboja Δl, ale dokázanie chybného výpočtu polomeru ochrany rp v ľubovoľnej výške podľa uvedených noriem.
Poloměr valivej gule závislosti
od úrovně ochrany před bleskom LPL [3], [4]
aby pri opátovnom váfaní gule prenikla sférického priestoru iba
zachytávacia sústava. Čím váčší
náboj bude nachádzaťv krokovom lídri, tým bude váčšia očaká
vaná vrcholová hodnota prúdu spatného úderu tým viac zváčší
doskoková vzdialenosťv poslednomstádiu rozvoja lídra, keďsa oča-
káva jeho spojenie žernou. Pri uvažovaní konštantnej doskokovej
vzdialenosti začiatkom čele krokového lídra možno priestore
určit všetky potenciálně body doskoku. Tým vytvoří určitý ochranný priestor za-
chytávacej sústavy, ktorý závisí jednak poloměru valivej gule r
a tiež typu použitého zachytávača (pasivný zachytávač, aktívny
zachytávač včasnou iniciáciou výboja).
Pri určovaní ochranného priestoru třeba brat úvahy najnepriaz-
nivejší případ, pri ktorom vytvoří najmenší ochranný priestor
zachytávacích tyčí vodičov. Týmto spósobom vytvoří
sférický priestor, tzv. valivá gul’
a, ktorej střed reprezentuje čelo lídra
a jej poloměr vypočítá takto [3], [5]:
r 0,65 (1)
kde
r poloměr valivej gule [m],
I očakávaná vrcholová hodnota prúdu spatného úderu [kA]. Táto
vzdialenosť závisí ve(kosti náboja kanáli lídra, ktorého závi
sí očakávaná vrcholová hodnota prúdu spatného úderu.Článok poukazuje
na chybné používanie
metody valívej gule (RSM)
založenej elektrogeometrickom
modeli (EGM) pri určovaní
ochranného priestoru aktívnych
zachytávačov, resp. Predmetom
článku nie spochybnenie času
předstihu iniciácie At, teda
dížky ústretového výboja AL,
ale dokázanie chybného výpočtu
poloměru ochrany RPv lubovoínej
výške podia uvedených noriem. Právě táto
skutočnosť využívá pri určovaní všetkých potenciálnych bodov
zásahu kontrolovanom objekte.
Týmto spósobom kontrolovanom objekte určia všetky poten
ciálně body zásahu bleskom (body dotyku valivej gule objektom).
Len bude 1
’ubovol’ný objekt přetínat sférický priestor lídra, dojde
k přeskoku medzi jeho čelom uvažovaným objektom. Čelo lídra postupné posúva
všetkými smermi trojrozmernom priestore súradniciach Y
,
Z, tak, aby jeho sférický priestor vopred známým po-
lomerom dotýkal kontrolovaného objektu. ate tické odvodenie výp čtu polom ěru
o chran pasivného zachytávača
Pasivný zachytávač zachytávač, pri ktoromsa neuvažuje ústre-
tovýmvýbojomsmerujúcim zachytávača kzostupnému krokové
mu lídru pri určovaní jeho ochranného priestoru skutečnosti tak,
ako každého miesta vysokou nehomogenitou hrotu pasivné
ho zachytávača móže vznikat ústretový výboj závislosti tlaku,
vlhkosti, teploty okolia intenzity elektrického pofa danom mies-
te, pri určovaní najmenšieho/najnepriaznivejšieho ochranného
6/2016137
. vodičov chránenom objekte určenie ich ochranného
priestoru patří elektrogeometrická metoda (závislost geometrických
parametrov priestorového útvaru elektrických parametrov bles
kového výboja) metoda valívej gule. zachytávačov
s včasnou iniciáciou výboja
(ESE) pódia francúzskej normy
NFC 17-102 pódia všetkých
národných noriem vychádzajúcich
z tejto normy.
JE OCHRANNÝ
PRIESTOR AKTÍVNYCH
ZACHYTÁVAČOV (ESE)
URČENÝ PODLÁ
NF 17-102
SKUTOČNE
TAKÝ ROZSIAHLY?
A
tm
i
Medzi najuniverzálnejšie metody rozmiestnenie zachytávacích
tyčí, resp.
Následné týchto bodov umiestni zachytávacia sústava tak,
|atp|journal| Elektrické inštalácie
úroveň ochrany LPL inim álny vrcholový prúd
/[k ]
poloměr valivej gule
/• ]
1 20
II 30
lil 45
IV 60
Tab. možno dosiahnuť dosadením
minimálnej očakávanej vrcholovej hodnoty prúdu spatného úderu
v závislosti úrovně ochrany před bleskom LPL rovnice (1),
keďsa prejednotlivé úrovně ochranyzíská najmenší poloměrvalivej
gule (tab.
1. Vzdialenosť medzi čelom
zostupného krokového lídra najvzdialenejším bodom priestore,
kde móže líder doskočiť, nazýva doskoková vzdialenosť. Takéto posúvanie čela
lídra priestore reprezentuje váfanie gule objekte, ktorej střed
představuje právě čelo lídra poloměr doskokovú vzdialenosť. 1)
