Kniha sa zaoberá základmi svetelnej techniky po stránke teoretickej i praktickej. Po úvode o základných pojmoch a veličinách íiarenia, o zraku a vidění a o fotometrických veličinách a jednotkách sú statě o všetkých důležitých tisekoc.li svetelnej techniky: o prvotných a druhotných, svetelných zdrojoch, o farebných vlaslnostiach světla a predmetov, o svietidlách. V dalšej časti kniha podrobné rozoberá rózne spósoby výpočtov osvetlenia. Svetelnému potu a priestorovým charakteristikám je věnovaná dalšia čast knihy. Obšírná stat hovoří o meraní světla a farieb prvotných a druhotných zdrojov. Ďalšia čast knihy dáva stručný prehíad o druhoch osvetlenia a osvětlovaných priestoroch. Text je doplněný primeraným počtom obrázkov.
Najmenej citlivé miesto sietniee miesto vstupu nervu oka. intenzity
osvetlenia farby světla. Najváčšia ostrost videnia rozsahu asi
1° 2°.
Videnie čapíkmi nazývame fotopickým viděním, videnie tyčin
kami skotopickým viděním videnie, pri ktorom uplatňujú súčasne
čapíky tyčinky, mezopickým viděním.
Z obr. Tyčinky činné pri slabom osvetlení.
23
.2. po!e
Pod zorným polom rozumieme priestor, ktorý móžeme pozorovat
bez pohybu oka bez pohybu hlavy. Monokulárne zorné pole smerom spán-
kom přesahuje 90°, straně nosa 60°, nahor asi 50°, nadol 70°. Čapíky tyčinky
Sietnica obsahuje asi miliónov čapíkov 130 miliónov tyčiniek.
Světlo rozličných farieb vnímajú len ako svetlejší alebo tmavší odtieň
sivěj farby. Naproti tomu ich citlivost rozdiel jasu je
nepatrná.2.
2M.
Xajváčšia část čapíkov leží centrálnej oblasti sietniee. Přesné videnie cia oka
Presne vidíme uhlovom rozsahu asi vodorovnej rovině
a asi zvislej rovině.
Monokulárne zorné pole pre pravé 1’avé oko, ako binokulárně
zorné pole znázorňuje obr. vidiet, priestor, ktorého obraz sietnici vytvoří,
je poměrně velký.
Velkost zorného pol’a nie konštantná. Tyčinky sú
prevažne periférii sietniee. Rozlišujeme zorné pole mono-
kulárne binokulárně. Pri slabom alebo farebnom osvetlení sa
zorné pole zmenšuje.
Čapíky činné pri dostatočne silnom osvetlení.
Toto miesto nazýva slepá skvrna. Prehíbená střed
ná část žltej skvrny, ktorá obsahuje prakticky len čapíky mies-
tom najostrejšieho videnia, nazýva fovea. však farboslepé. Závisí napr. žitá skvrna. Třeba však uvědomit, zorného póla zachy-
teného okom vidíme ostro len malá část, okrajovými časťami
vytvořeného obrazu skór iba všeobecne orientujeme. Velkost zorného pol’a však róznych osob
málo mení. Tieto buňky sú
citlivé všetky farby.
23.
Y centrálnej oblasti sietniee tzv