Kniha sa zaoberá základmi svetelnej techniky po stránke teoretickej i praktickej. Po úvode o základných pojmoch a veličinách íiarenia, o zraku a vidění a o fotometrických veličinách a jednotkách sú statě o všetkých důležitých tisekoc.li svetelnej techniky: o prvotných a druhotných, svetelných zdrojoch, o farebných vlaslnostiach světla a predmetov, o svietidlách. V dalšej časti kniha podrobné rozoberá rózne spósoby výpočtov osvetlenia. Svetelnému potu a priestorovým charakteristikám je věnovaná dalšia čast knihy. Obšírná stat hovoří o meraní světla a farieb prvotných a druhotných zdrojov. Ďalšia čast knihy dáva stručný prehíad o druhoch osvetlenia a osvětlovaných priestoroch. Text je doplněný primeraným počtom obrázkov.
Oko schematicky znázorněné obr. Tvar oka přibližné
guTový.IE
2. Ďalej následuje dúhovka kruhovitým
otvorom nazývaným zrenica. Vpředu pre-
chádza bělmo priezračnej čírej rohovky. rohovkou priestor
vyplněný očným mokom. Vonkajší obal gule tvoří nepriezračné bělmo. Schematické znázomenie oka
R rohovka, dúhovka, šo
šovka, sietnica, žitá skvrna,
SS slepá skvrna
22
. ňou leží šošovka. Stavba oka
Zrakový orgán pozostáva oka, zrakového centra mozgovej
kóre velkého počtu nervových vlákien, ktoré vytvárajú spojenie
medzi okom zrakovým centrom.
Priezračné prostredie oka, ako rohovka, oěný mok, šošovka sklo
vec, pósobia ako optický systém, pomocou ktorého vonkajší svet
zobrazuje sietnici. pozadí očnej gule sietnica,
v ktorej uložené svetlocitlivé čapíky tyčinky, ako elementy
zapájacieho mechanizmu. Medzi šošovkou
a zadnou stěnou oka sklovec. Jej okraje spo
jené elastickými vázmi vráskovcovým svalom. čapíkoch tyčinkách premieňajú svetelné
podněty bioelektrické impulzy (vzruchy), ktoré rozličným spó-
sobom združujú zapájacích
miestach, kým nervových drá
hách nedosiahnu mozog.1.
Obr
