Kniha sa zaoberá základmi svetelnej techniky po stránke teoretickej i praktickej. Po úvode o základných pojmoch a veličinách íiarenia, o zraku a vidění a o fotometrických veličinách a jednotkách sú statě o všetkých důležitých tisekoc.li svetelnej techniky: o prvotných a druhotných, svetelných zdrojoch, o farebných vlaslnostiach světla a predmetov, o svietidlách. V dalšej časti kniha podrobné rozoberá rózne spósoby výpočtov osvetlenia. Svetelnému potu a priestorovým charakteristikám je věnovaná dalšia čast knihy. Obšírná stat hovoří o meraní světla a farieb prvotných a druhotných zdrojov. Ďalšia čast knihy dáva stručný prehíad o druhoch osvetlenia a osvětlovaných priestoroch. Text je doplněný primeraným počtom obrázkov.
Vpředu pre-
chádza bělmo priezračnej čírej rohovky. Tvar oka přibližné
guTový. ňou leží šošovka.IE
2.
Priezračné prostredie oka, ako rohovka, oěný mok, šošovka sklo
vec, pósobia ako optický systém, pomocou ktorého vonkajší svet
zobrazuje sietnici.1. Schematické znázomenie oka
R rohovka, dúhovka, šo
šovka, sietnica, žitá skvrna,
SS slepá skvrna
22
.
Oko schematicky znázorněné obr. Stavba oka
Zrakový orgán pozostáva oka, zrakového centra mozgovej
kóre velkého počtu nervových vlákien, ktoré vytvárajú spojenie
medzi okom zrakovým centrom. Jej okraje spo
jené elastickými vázmi vráskovcovým svalom. Medzi šošovkou
a zadnou stěnou oka sklovec. pozadí očnej gule sietnica,
v ktorej uložené svetlocitlivé čapíky tyčinky, ako elementy
zapájacieho mechanizmu. rohovkou priestor
vyplněný očným mokom. Vonkajší obal gule tvoří nepriezračné bělmo. Ďalej následuje dúhovka kruhovitým
otvorom nazývaným zrenica.
Obr. čapíkoch tyčinkách premieňajú svetelné
podněty bioelektrické impulzy (vzruchy), ktoré rozličným spó-
sobom združujú zapájacích
miestach, kým nervových drá
hách nedosiahnu mozog
