Kniha sa zaoberá základmi svetelnej techniky po stránke teoretickej i praktickej. Po úvode o základných pojmoch a veličinách íiarenia, o zraku a vidění a o fotometrických veličinách a jednotkách sú statě o všetkých důležitých tisekoc.li svetelnej techniky: o prvotných a druhotných, svetelných zdrojoch, o farebných vlaslnostiach světla a predmetov, o svietidlách. V dalšej časti kniha podrobné rozoberá rózne spósoby výpočtov osvetlenia. Svetelnému potu a priestorovým charakteristikám je věnovaná dalšia čast knihy. Obšírná stat hovoří o meraní světla a farieb prvotných a druhotných zdrojov. Ďalšia čast knihy dáva stručný prehíad o druhoch osvetlenia a osvětlovaných priestoroch. Text je doplněný primeraným počtom obrázkov.
LAVÉHO OKA (HRANICA VYZNAČENÁ
CIARKOVANOU ČlAROU)
160° 140°
MONOKULÁRNE ZORNÉ POLE
PRAVÉHO OKA (HRANICAVYZ-
NAČENÁ PLNOU ČlAROU)
Obr. vzrastajúcou
vzdialenosťou ústrednej jamky sietnice zraková ostrost ubúda.
Normálně oko nastavené nekonečno, pri pozeraní do
dialky akomodačný sval uvolněný. Zorné pole (krúžky označujú polohu očí)
24
. Akomodácia blízko znamená
vždy svalové zaťaženie prejavuje pri dlhšom trvaní únava.
Vekom akomodačná schopnost ubúda, podmienené postup
ným tvrdnutím oěnej šošovky.Keď chceme presne vidieť, snažíme natočit oka tak, aby
obraz predmetu padol oblast foveálneho videnia.
t°20° 40° 50° 60° 70° 80° 100'
B ZORNÉ POLE
(SPOLOČNÁ ČASŤ OBOCH MONOKULÁRNYCH POLI')
310° 340° 10° 40° °
2 210° 200°
MONOKULARNEZORNÉ POLE .
Prispósobenie oka vzdialenosti pozorovaného predmetu nazýva-
me akomodáciou oka.
Čím ďalej predmet vzdialený fixačného bodu, tým nejasnejšie
ho vidieť
