Kniha sa zaoberá základmi svetelnej techniky po stránke teoretickej i praktickej. Po úvode o základných pojmoch a veličinách íiarenia, o zraku a vidění a o fotometrických veličinách a jednotkách sú statě o všetkých důležitých tisekoc.li svetelnej techniky: o prvotných a druhotných, svetelných zdrojoch, o farebných vlaslnostiach světla a predmetov, o svietidlách. V dalšej časti kniha podrobné rozoberá rózne spósoby výpočtov osvetlenia. Svetelnému potu a priestorovým charakteristikám je věnovaná dalšia čast knihy. Obšírná stat hovoří o meraní světla a farieb prvotných a druhotných zdrojov. Ďalšia čast knihy dáva stručný prehíad o druhoch osvetlenia a osvětlovaných priestoroch. Text je doplněný primeraným počtom obrázkov.
Sx súradnicových rovin.
Pretože platí
d$x díSij cos(A’ x)
d$y d^N cos(AT, y)
dSz dSn cos(N z)
a vzhladom to, že
E E^x Ex
Ey E-y AEy
Ez E„z AEZ
E-$ Et$
móžeme poslednú rovnicu prepísať tvaru
AžJn AEx cos(N, AEy cos(N, AEZ cos(N, z)
To znamená, rozdiel osvetlení vonkajšieho vnútorného po
vrchu steny diS'x, ktorej normála zaujíma 1’ubovol’ný smer, rovná
algebrickému súčtu rozdielov osvetlení vonkajšieho vnútorného po
vrchu troch navzájom kolmých stien, ktorých každá priemetom
steny .tomto případe tok, ktorý vtečie vnútra elementárneho te-
lesa cez vonkajší povrch stien, bude
({(]>' cl<S'x d)S'y d»S'z E-m d/SrN
Tok, ktorý vytečie telesa cez vnútorný povrch stien, bude
dí>" dSx dSy dSN
Ak zanedbáme pohltenie světla prostředí, platí
dfi>' d&”
odkial’
{E n)<1»S'n (Ex x)dSx (Ey y)d (Ez— z)dSz
kde d*S'x, dSy, dSz priemety steny d.
Poslednú rovnicu móžeme vyjádřit inak. Rozdiel osvetlení
AEx, AEy, móžeme vyjádřit ako priemet vektora siíradni-
cových osí ako priemet vektora směru Ar.
Potom platí
sx cos(£, )
£y AEy cos(f, y)
ez AEz cos(e, z)
a teda tiež
£n AE% cos(e, A7)
|\
138
