Svetlo a osvetĺovacie zariadenia

| Kategorie: Kniha  | Tento dokument chci!

Kniha sa zaoberá základmi svetelnej techniky po stránke teoretickej i praktickej. Po úvode o základných pojmoch a veličinách íiarenia, o zraku a vidění a o fotometrických veličinách a jednotkách sú statě o všetkých důležitých tisekoc.li svetelnej techniky: o prvotných a druhotných, svetelných zdrojoch, o farebných vlaslnostiach světla a predmetov, o svietidlách. V dalšej časti kniha podrobné rozoberá rózne spósoby výpočtov osvetlenia. Svetelnému potu a priestorovým charakteristikám je věnovaná dalšia čast knihy. Obšírná stat hovoří o meraní světla a farieb prvotných a druhotných zdrojov. Ďalšia čast knihy dáva stručný prehíad o druhoch osvetlenia a osvětlovaných priestoroch. Text je doplněný primeraným počtom obrázkov.

Vydal: Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej litera­túry, n. p., 815 89 Bratislava, Hurbanovo nám. 3 Autor: Vojtech Kmeť, Pavol Horňák

Strana 136 z 201

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
Sx súradnicových rovin. Pretože platí d$x díSij cos(A’ x) d$y d^N cos(AT, y) dSz dSn cos(N z) a vzhladom to, že E E^x Ex Ey E-y AEy Ez E„z AEZ E-$ Et$ móžeme poslednú rovnicu prepísať tvaru AžJn AEx cos(N, AEy cos(N, AEZ cos(N, z) To znamená, rozdiel osvetlení vonkajšieho vnútorného po­ vrchu steny diS'x, ktorej normála zaujíma 1’ubovol’ný smer, rovná algebrickému súčtu rozdielov osvetlení vonkajšieho vnútorného po­ vrchu troch navzájom kolmých stien, ktorých každá priemetom steny .tomto případe tok, ktorý vtečie vnútra elementárneho te- lesa cez vonkajší povrch stien, bude ({(]>' cl<S'x d)S'y d»S'z E-m d/SrN Tok, ktorý vytečie telesa cez vnútorný povrch stien, bude dí>" dSx dSy dSN Ak zanedbáme pohltenie světla prostředí, platí dfi>' d&” odkial’ {E n)<1»S'n (Ex x)dSx (Ey y)d (Ez— z)dSz kde d*S'x, dSy, dSz priemety steny d. Poslednú rovnicu móžeme vyjádřit inak. Rozdiel osvetlení AEx, AEy, móžeme vyjádřit ako priemet vektora siíradni- cových osí ako priemet vektora směru Ar. Potom platí sx cos(£, ) £y AEy cos(f, y) ez AEz cos(e, z) a teda tiež £n AE% cos(e, A7) |\ 138