Kniha sa zaoberá základmi svetelnej techniky po stránke teoretickej i praktickej. Po úvode o základných pojmoch a veličinách íiarenia, o zraku a vidění a o fotometrických veličinách a jednotkách sú statě o všetkých důležitých tisekoc.li svetelnej techniky: o prvotných a druhotných, svetelných zdrojoch, o farebných vlaslnostiach světla a predmetov, o svietidlách. V dalšej časti kniha podrobné rozoberá rózne spósoby výpočtov osvetlenia. Svetelnému potu a priestorovým charakteristikám je věnovaná dalšia čast knihy. Obšírná stat hovoří o meraní světla a farieb prvotných a druhotných zdrojov. Ďalšia čast knihy dáva stručný prehíad o druhoch osvetlenia a osvětlovaných priestoroch. Text je doplněný primeraným počtom obrázkov.
110)
v bode bude
kde vektor elementárneho priestorového lihla, pod ktorým i
díme bodu element dA.
Pre priemet svetelného vektora roviny orientovanej normá
lou dostaneme vztah
Pre priemet svetelného vektora súradnicových osí platia rov
nice
de dQ
A
A
139
.pretože
cosfe, cos(iV, cos(e, cos(N cos(e, cos(iV, cos(e, )
Potom rozdiel osvetlení vonkajšieho vnútorného povrchu plošky
prechádzajúcej daným bodom bude maximálny, normála plošky N
zaujíma smer vektora Tento najváčší rozdiel osvetlení nazval Geršun
svetelným vektorom označil r.
Svetelný vektor elementárnej svietiacej plochy (obr. Postup výpočtu sveteSného vektora
Postup výpočtu světelného vektora daiioin bode ukážeme
na příklade plošného zdroja, ktorý rovnoměrný jas Při určení
svetelného vektora budeme vychádzat malých plošných elementov.
Svetelný vektor celého zdroja bode bude
kde jednotkový vektor elementárneho priestorového uhla dQ.
93.
Absolútna hodnota vektora áfJ rovná velkosti elementárneho
priestorového uhla
a jeho smer zhodný osou elementárneho priestorového uhla
