Kniha sa zaoberá základmi svetelnej techniky po stránke teoretickej i praktickej. Po úvode o základných pojmoch a veličinách íiarenia, o zraku a vidění a o fotometrických veličinách a jednotkách sú statě o všetkých důležitých tisekoc.li svetelnej techniky: o prvotných a druhotných, svetelných zdrojoch, o farebných vlaslnostiach světla a predmetov, o svietidlách. V dalšej časti kniha podrobné rozoberá rózne spósoby výpočtov osvetlenia. Svetelnému potu a priestorovým charakteristikám je věnovaná dalšia čast knihy. Obšírná stat hovoří o meraní světla a farieb prvotných a druhotných zdrojov. Ďalšia čast knihy dáva stručný prehíad o druhoch osvetlenia a osvětlovaných priestoroch. Text je doplněný primeraným počtom obrázkov.
109) vynesme tune
re súradnicových osí prírastky dx, dy, dz. Ďalej bodom P
a bodmi 3přeložme roviny.
Osvetlenie povrchu stien elementárneho telesa, orientovaných
smerom poČiatku súradnicového systému, označme . r*'
Svetelný vektor podlá definície udává smer velkost maximál-
nelio přenosu svetelného toku danom bode priestoru cez plošnú
jednotku kolmú smer přenosu,
Teraz ide dókaz svetelného vektora 1'ubovol'nom bode prie-
storu.
E tomto případe osvetlenie povrchu stien, ktorých nor
mály rovnoběžné súradnicovými osami Osvetlenie povr
chu stien protilahlých smeroch označme -x, -y, -z, E
Steny, ktoré kolmé súradnicové osi smer označme
d$x, dSy, dSz N.2, vetelný r
Geršun odporúčal uskutečňovat mnohé výpočty osvetlenia pomo-
cou svetelného vektora. Takto dostaneme body
Px(x dx, z), 2(x, dy, s(x, dz). Tri roviny prechádzajiice danými
bodmi budti rovnoběžné súradnicovými rovinami, štvrtú budeme
charakterizovat normálou Spomínané roviny ohraničujú teleso
elementárneho objemu.
137
.9.
Z 1’ubovol’ného bodu priestoru P(x, (obr
