Kniha sa zaoberá základmi svetelnej techniky po stránke teoretickej i praktickej. Po úvode o základných pojmoch a veličinách íiarenia, o zraku a vidění a o fotometrických veličinách a jednotkách sú statě o všetkých důležitých tisekoc.li svetelnej techniky: o prvotných a druhotných, svetelných zdrojoch, o farebných vlaslnostiach světla a predmetov, o svietidlách. V dalšej časti kniha podrobné rozoberá rózne spósoby výpočtov osvetlenia. Svetelnému potu a priestorovým charakteristikám je věnovaná dalšia čast knihy. Obšírná stat hovoří o meraní světla a farieb prvotných a druhotných zdrojov. Ďalšia čast knihy dáva stručný prehíad o druhoch osvetlenia a osvětlovaných priestoroch. Text je doplněný primeraným počtom obrázkov.
137
.9.
Osvetlenie povrchu stien elementárneho telesa, orientovaných
smerom poČiatku súradnicového systému, označme . r*'
Svetelný vektor podlá definície udává smer velkost maximál-
nelio přenosu svetelného toku danom bode priestoru cez plošnú
jednotku kolmú smer přenosu,
Teraz ide dókaz svetelného vektora 1'ubovol'nom bode prie-
storu.
E tomto případe osvetlenie povrchu stien, ktorých nor
mály rovnoběžné súradnicovými osami Osvetlenie povr
chu stien protilahlých smeroch označme -x, -y, -z, E
Steny, ktoré kolmé súradnicové osi smer označme
d$x, dSy, dSz N. Ďalej bodom P
a bodmi 3přeložme roviny. Takto dostaneme body
Px(x dx, z), 2(x, dy, s(x, dz). 109) vynesme tune
re súradnicových osí prírastky dx, dy, dz.2, vetelný r
Geršun odporúčal uskutečňovat mnohé výpočty osvetlenia pomo-
cou svetelného vektora.
Z 1’ubovol’ného bodu priestoru P(x, (obr. Tri roviny prechádzajiice danými
bodmi budti rovnoběžné súradnicovými rovinami, štvrtú budeme
charakterizovat normálou Spomínané roviny ohraničujú teleso
elementárneho objemu
