Kniha uvádza 325 odpovedí na otázky zo základných poznatkov, zákonov, pravidiel, veličín a jednotiek i príkladov, a to z oblasti jednosmerného a striedavého prúdu, elektromagnetizmu, elektromagnetickej indukcie a praktickej elektrostatiky.Otázky a odpovede sú zoradené a spracované podľa systematiky osnov učebníc a vyčerpávajú všetko podstatné z učiva o základoch elektrotechniky, pričom tvoria účinnú formu kontroly znalostí aj úspešnú metódu samoučenia.Je určená pre kvalifikačné skúšky elektromontérov a elektromechanikov, pre frekventantov a examinátorov závodných škôl práce a elektrotechnických kurzov, ďalej ako pomocná kniha pre učňovské školy, odborné učilištia, priemyselné školy a napokon pre široký okruh záujemcov-samoukov na zopakovanie a doučenie základov elektrotechniky.
AKÁ SÚVISLOSŤ MEDZI STAVBOU HMOTY
(ATÓMU) ELEKTRINOU?
Pre pochopenie elektrického stavu, vzniku
elektriny, resp. rovnováhe odstredivými silami
obiehajúcich elektrónov. Opísaný Bohrov model atómu, hoci
je prekonaný, postačí nám uľahčenie predstavy atómu,
resp.
26
. Protóny
majú kladnú elektrinu navzájom odpudzujú. (To platí najmä pre
kovy pozri obr. atómu: Elektricky neutrálne
neutróny jadre atómu predstavujú hmotu atómu. Táto elektrická väzba medzi atómami Cl
umožní vznik molekuly chloridu sodného (NaCI) obr. sodík Na. preskok elektrónu vonkajšieho obalu atómu sodíka
na vedľajší obal atómu chlóru zapríčiní, vzniknutý kladný
atóm sodíka(ochudobnenýo jeden elektrón)sa bude elektricky
priťahovať zápornému atómu chlóru (obohatený jeden
elektrón). pri kovoch:
meď, hliník pod. pozitrony,
mezóny, neutródy, dokazuje, vývoj názorov stavbu
hmoty nie ukončený.) Tieto elektróny, najvzdiale
nejšie jadra atómu, slabo viažu jadro (napr.
Každý atóm neutrálnom (neelektrickom, rovno
vážnom) stave rovnaký počet protónov elektrónov. 5. Odohraním alebo pridaním elek
trónu vonkajšieho obalu atómu, atóm stáva elektrickým. magnetizmu, musíme vedieť tieto stručné
poznatky stavbe hmoty, príp. stavby molekuly, tým hmoty. počet obiehajúcich elektrónov von
kajšom obale (menej ako polovica maximálneho počtu
8) elektrónov, môžu tieto elektróny vonkajším pôsobením
(elektrickým poľom, žiarením) uvoľniť.
6. Keďže sa
však protóny medzi sebou medzi neutrónmi udržujú, sú
medzi nimi mimoriadne veľké súdržné väzbové sily (ne
elektrické, jadrové), ktoré možno zrušiť iba rozbitím jadra
atómu (premena prvku).
Medzi kladnými protónmi jadre) zápornými elektrónmi
(v obaloch) jadra elektrické sily (príťažlivé).
Napr. VOĽNÉ ELEKTRÓNY ATÓMU?
Vo vonkajšom obale môže byť jeden maximálne
8 elektrónov. Elektróny skutočnosti
obiehajú okolo jadra nie rovinných, ale priestorových
dráhach, ako naznačuje obr. 4. Tieto príťažli
vé sily rušia, resp.Atóm ďalšie častice hmoty, napr.), ľahko uvoľňujú príťažlivosti jadra,
a preto nazývajú voľné elektróny.
7
