Kniha uvádza 325 odpovedí na otázky zo základných poznatkov, zákonov, pravidiel, veličín a jednotiek i príkladov, a to z oblasti jednosmerného a striedavého prúdu, elektromagnetizmu, elektromagnetickej indukcie a praktickej elektrostatiky.Otázky a odpovede sú zoradené a spracované podľa systematiky osnov učebníc a vyčerpávajú všetko podstatné z učiva o základoch elektrotechniky, pričom tvoria účinnú formu kontroly znalostí aj úspešnú metódu samoučenia.Je určená pre kvalifikačné skúšky elektromontérov a elektromechanikov, pre frekventantov a examinátorov závodných škôl práce a elektrotechnických kurzov, ďalej ako pomocná kniha pre učňovské školy, odborné učilištia, priemyselné školy a napokon pre široký okruh záujemcov-samoukov na zopakovanie a doučenie základov elektrotechniky.
izotopy. Neutrón hmotne
rovnako velký ako proton. 3), atóm sodíka chlóru (obr. Kým neutron nemá náboj, protón
má rovnako veľký náboj (kladný) ako elektron (záporný).
Hélium atómové číslo znamená, ató
me hélia dva protóny dva elektróny, vytvára elektrickú
rovnováhu, ďalej dva neutróny (obr. (Prvý obal pri jadre druhý ďalej N,
O, obalov. Rovinný
model (schéma) atómu kyslíka jadro, ktoré obsahuje
8 protónov neutrónov, atómovú hmotu 16, dvoch
obaloch záporných elektrónov (ako počet kladných
protónov). dva izotopy vodíka
s jedným dvoma neutrónmi jadre. (Máme napr. Jadro atómu chlóru (Cl) obsahuje
17 protónov (toľko elektrónov). 4). Súčet hmôt protónov
a neutrónov tvorí atómovú hmotu prvku.
25
. obale dva elek
tróny, obale vonkajšom obale elektrónov.)
jadro atómu sodíka (Na) obsahuje protónov
(toľko elektrónov) neutrónov. 2).asi 18-40-ráz väčšia než hmota elektronu.)
Od počtu protónov jadre závisia chemické vlast
nosti prvku. Neutron dodáva atómu len hmot
nosti. Atómová hmota
hélia (dva protóny plus dva neutróny).
DRUHYOBAL
PRVÝ OBAL
Atómy viacerými obalmi (sférami napr. obale obiehajú
dva elektróny, obale elektrónov vonkajšom obale
M Iba jeden ।elektrón.
Elektron čiastočka hmoty najmenším elektrickým
nábojom, záporným.
Elektrón otáča okolo jadra takou rýchlosťou
(niekoľko tisíc km/s), aby jeho odstredivá sila vyrovnala
príťažlivej sile medzi kladným protónom záporným elek
trónom. atóm
kyslíka (obr. však ten istý prvok pri rovnakom počte protónov
počet neutrónov odlišný jeden viac neutrónov, vtedy
taký prvok tzv
