Ochrana pred bleskom a prepätím

| Kategorie: Kniha  | Tento dokument chci!

Charakteristickou črtou súčasného sveta je technický pokrok vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti. Medzi tie, ktoré dosiahli mimoriadny rozmach patrí nesporne aj elektrotechnika všeobecne a elektronika zvlášť. V rámci týchto technických disciplín môžeme konštatovať významné zmeny aj v zariadeniach na ochranu pred bleskom a prepätím. Dôkazom toho je aj táto kniha, doslova nabitá najnovšími odbornými poznatkami, ktorú predkladáme odbornej verejnosti.

Autor: Michal Ingeli

Strana 60 z 257

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
11).C,.7 Výpočet zbernej plochy Predpokladaná priemerná ročná hustota („počet bleskových úderov") priamych zásahov bleskov smerujúcich objekt vyjadruje pomocou nasledujúceho vzorca: Nd= Ngmax.10) zberná oblasť rovná /\e 9nH2.3. Obrázok 3. 3. to plocha vymedzená čiarami a krivkami, ktoré získajú, keď sa pôdorysu objektu pridá 3- násobok výšky objektu. 3. takom prí­ pade, ako objektov členitým pôdorysom alebo premenlivou výškou ručný výpočet Aeveľmi náročný, nevykonateľný (obr. V norme STN 62305-2 zberná plo­ cha označená ako /4d.10- Zberná plocha vysokej budovy f Obrázok 3.11 Zberná plocha vyčnievajúcej časti a zberná plocha objektu prekrývajú . Ak zberné oblasti viacerých objektov prekrývajú, výsledná spoločná zberná oblasť sa považuje jednu zbernú oblasť.9) Ak ekvivalentná zberná oblasť jedného objektu úplne pokrýva zbernú oblasť iného objektu, tejto druhej oblasti nevenuje pozor­ nosť (obr. Pre obdĺžnikový objekt dĺžkou šírkou Wa výškou potom zberná oblasť rovná: Ae= L.3. (L+W) 9nH2 (obr. Z hodnoty koeficientu (0,25 2) vyplýva, topografia umiestne­ nia posudzovaného objektu, ako aj ďalšie objekty vzdialenosti 3H, pomerne významne ovplyv­ ňujú veľkosť zbernej oblasti.9- Zberná plocha budovy Obrázok 3.Ae .W 6.H.4. Ae ekvivalentná zberná oblasť objektu m2, ktorú možné definovať ako plochu zemské­ ho povrchu, ktorá rovnakú ročnú hustotu priamych zása­ hov bleskov ako objekt. 106/rok, kde N,gmax priem erný počet bleskov/ rok/km danej oblasti C, koeficient okolitého prostre­ dia uvedený tabuľke 3