Kniha je určená pre energetikov a elektrotechnikou v priemyselných závodoch. Vysveťluje vznik jalového výkonu, opisuje následky nízkého účinníka na ekonómiu prevádzky priemyselných závodov, zaoberá sa meraním a výpočtom jalového výkonu, jeho zlepšením bez použitia a s použitím kondenzátorov a jeho automatickou reguláciou.
Keďže nás doteraz vyrábajú konden-
zátory len velkosti kVAr výkonu, vlastně prakticky
možné nateraz individuálně kompenzovat len motory od
výkonu kW. Kolísajúce zataženie motora ne-
ovplyvňuje funkciu trvanlivost kondenzátora.
Či určitý elektromotor kompenzovat individuálně,
o tom rozhodujú rózne faktory, ktoré majú pred kompen-
záciou uvážit. Len elektro
motor běží denne hodin, stane pripojenie static
kého kondenzátora hospodárné móže individuálně
kompenzovat. Tým, kondenzátor zostane
trvale spojený motorom, odpadá prakticky každá údržba
a manipulácia kondenzátorom. Účinník pri běhu motora
naprázdno sice horší ako menovitý účinník pri plnom
92
. cos 0,9. nesprávný názor.
často tvrdí, zbytočné vykompenzovat motory,
ktoré podlá štítkových údajov pracujii dobrým účinní-
kom napr.běhové poměry motora. čas chodu motora pri individuálnej
kompenzácii elektromotora zvlášť dóležitý. Pri
trojfázových asynchrónnych motoroch účinník cos <p
závislý velkosti vyhotovenia motora. Najdóležitejšie sú:
a) menovitý výkon motora a
b) prevádzkový čas motora cez deň rok (faktor vy-
užitia).
Najprv třeba uvažovat individuálnej kompenzácii
vačších motorov. Vlastná
montáž úplné jednoduchá, lebo kondenzátor obyčajne
zapája svorky motora. okrem toho
je tiež závislý zataženia.
Pri rozhodovaní individuálnej kompenzácii neberieme
do úvahy:
a) účinník, ktorým motor pracuje, lebo ten móže
stále měnit,
b) priebeh zataženia motora, lebo zaťaženie tiež móže
často měnit
