Kniha je určená pre energetikov a elektrotechnikou v priemyselných závodoch. Vysveťluje vznik jalového výkonu, opisuje následky nízkého účinníka na ekonómiu prevádzky priemyselných závodov, zaoberá sa meraním a výpočtom jalového výkonu, jeho zlepšením bez použitia a s použitím kondenzátorov a jeho automatickou reguláciou.
DÍžka prívodného vedenia strojů.
V zásadě energetickým rozvodným závodom pred-
písaný účinník individuálnou kompenzáciou dosiahnut tak,
aby dosiahla najvačšia hospodárnost rámci vlast-
ného rozvodu odberatela, aby dosiahla najvyššia
úspora znížením strát rozvode lepším dokonalejším
využitím zariadenia.
a) Kompenzácia pri asynchrónnych motoroch
Rozmach využitia elektřiny pohon najróznejších
strojov spósobil, asynchrónny motor stal najvačším
spotrebitelom jalového výkonu striedavých sietach.
b) čas využitia připojeného kondenzátora.
stroj, ktorého jalový výkon chceme kompenzovat, konci
velmi dlhého vedenia, vyplatí nám individuálna kompen-
zácia iste viac ako vtedy, tento stroj umiestnený blíz
kosti centrálnej kompenzácie.
Spočiatku táto nepriaznivá skutočnosť riešila tak, sa
používali elektromotory umele zlepšeným účinníkom,
ktoré boli však velmi zložité.
Malé kondenzátory pre kompenzáciu malých motorov sú
poměrně drahšie ako vačšie jednotky pre velké stroje. opačnom případe, stroj trvale
v prevádzke, tento druh kompenzácie hospodárný.
d) Zataženie prívodného vedenia spotřebičů jalověj
energie pred kompenzáciou kompenzácii. Keď napr.
c) Výška nákladov kondenzátor včítane pripojenia. Prúdové za-
ťaženie prívodného vodiča kompenzácii klesne. Pri stroji,
ktorý pracuje len krátko, bude iste individuálna kompenzá-
cia nehospodárna.
Statický kondenzátor nemá podstatný vplyv roz
91
. výroba kvalitných jedno
duchých statických kondenzátorov umožnila, výběr
elektromotorov stal celkom nezávislým otázky účinníka
a obyčajný asynchrónny motor vytlačil prevádzky
všetky zvláštně konštrukcie motorov zlepšeme účinníka
