Kniha je určená pre energetikov a elektrotechnikou v priemyselných závodoch. Vysveťluje vznik jalového výkonu, opisuje následky nízkého účinníka na ekonómiu prevádzky priemyselných závodov, zaoberá sa meraním a výpočtom jalového výkonu, jeho zlepšením bez použitia a s použitím kondenzátorov a jeho automatickou reguláciou.
výroba kvalitných jedno
duchých statických kondenzátorov umožnila, výběr
elektromotorov stal celkom nezávislým otázky účinníka
a obyčajný asynchrónny motor vytlačil prevádzky
všetky zvláštně konštrukcie motorov zlepšeme účinníka.
Statický kondenzátor nemá podstatný vplyv roz
91
. opačnom případe, stroj trvale
v prevádzke, tento druh kompenzácie hospodárný. Pri stroji,
ktorý pracuje len krátko, bude iste individuálna kompenzá-
cia nehospodárna.
a) Kompenzácia pri asynchrónnych motoroch
Rozmach využitia elektřiny pohon najróznejších
strojov spósobil, asynchrónny motor stal najvačším
spotrebitelom jalového výkonu striedavých sietach.
stroj, ktorého jalový výkon chceme kompenzovat, konci
velmi dlhého vedenia, vyplatí nám individuálna kompen-
zácia iste viac ako vtedy, tento stroj umiestnený blíz
kosti centrálnej kompenzácie.
b) čas využitia připojeného kondenzátora.
Spočiatku táto nepriaznivá skutočnosť riešila tak, sa
používali elektromotory umele zlepšeným účinníkom,
ktoré boli však velmi zložité. Prúdové za-
ťaženie prívodného vodiča kompenzácii klesne.
Malé kondenzátory pre kompenzáciu malých motorov sú
poměrně drahšie ako vačšie jednotky pre velké stroje.
V zásadě energetickým rozvodným závodom pred-
písaný účinník individuálnou kompenzáciou dosiahnut tak,
aby dosiahla najvačšia hospodárnost rámci vlast-
ného rozvodu odberatela, aby dosiahla najvyššia
úspora znížením strát rozvode lepším dokonalejším
využitím zariadenia.
c) Výška nákladov kondenzátor včítane pripojenia.
d) Zataženie prívodného vedenia spotřebičů jalověj
energie pred kompenzáciou kompenzácii. Keď napr.DÍžka prívodného vedenia strojů
