Kniha je určená pre energetikov a elektrotechnikou v priemyselných závodoch. Vysveťluje vznik jalového výkonu, opisuje následky nízkého účinníka na ekonómiu prevádzky priemyselných závodov, zaoberá sa meraním a výpočtom jalového výkonu, jeho zlepšením bez použitia a s použitím kondenzátorov a jeho automatickou reguláciou.
e) Možno prakticky kompenzovat najvyššiu možnú
hodnotu, ktorá však ešte nespósobí prekompenzáciu.
b) Individuálna kompenzácia malých spotrebičov jalověj
energie poměrně drahá. sta
rých závodoch umožňuje připojit ďalšie spotřebiče, pričom
inštalácia nemusí rozšiřovat, vodiče nemusia zosil-
ňovat nemusia namontovat silnejšie dimenzované
spínacie přístroje.
Nevýhody individuálnej kompenzácie sú:
a) Instalovaný jalový výkon kondenzátorov pre určitý
účel maximálny. Cena kondenzátorov jeden
kVAr rastie pri menších jednotkách.Indiyiduálna kompenzácia
Sporné,nuli sme, při individuálnej kompenzáeii sa
kondenzátor umiestní bezprostrednej blízkosti spotrebiča
jalověj energie. Kon
denzátor trvale spojený spotrebičom cievkami)
a zvyškový náboj kapacity odpojení vybije cez vinutia
spotrebiča.
b) vačšine prípadov netřeba použit pre kondenzátor
osobitný spínač, stykač, poistky pod.
Aby individuálna kompenzácia bola hospodárná, třeba
vopred posúdif týchto činitelov:
90
.
Tento spósob kompenzácie tieto hlavné výhody:
a) Kompenzačný jalový výkon bezprostrednej blíz
kosti indukčného jalového výkonu, takže tento netranspor-
tuje cez přípojku spotřebičů, nezaťažuje generátor,
ani transformátory, vedenie spínacie zariadenia. Podl’a koeficientu súčasnosti faktora
zataženia nie všetky kondenzátory pri individuálnej
kompenzáeii stále úplné využité.
d) Nie potřebné vybíjacie zariadenie (odpory).
c) Velkost kondenzátora stanovit pre určitý spo
třebič jalověj energie správné presne