Kniha je určená pre energetikov a elektrotechnikou v priemyselných závodoch. Vysveťluje vznik jalového výkonu, opisuje následky nízkého účinníka na ekonómiu prevádzky priemyselných závodov, zaoberá sa meraním a výpočtom jalového výkonu, jeho zlepšením bez použitia a s použitím kondenzátorov a jeho automatickou reguláciou.
Nie všade registračně
kilovarmetre dispozícii, preto považujeme potřebné
zaoberat tiež inými jednoduchými spósobmi zistenia
kompenzaěného výkonu. znamená, sa
počítalo:
r.Počet metod určeme kompenzaěného výkonu kon-
denzátora pri individuálnej, skupin ovej centrálnej
kompenzácii velký. Len
keby závod cez odčítacie obdobie počas faktického pracov-,
ného času odobral stále konštantný výkon keby mimo-
pracovnom čase bol odopnutý siete, mohli od
čítané hodnoty elektromerov brat ako celkom platný
základ výpočtom kompenzácie. Udá nám celkový priebeh jalového zataženia
v určitom období, maximálně minimálně zataženie roz
vodu, takže podlá týchto údajov móžeme velmi 1’ahko
zistit výpočtom velkost kompenzačnej batérie pre do-
siahnutie predpísaného účinníka, počet velkost jednotli
vých kompenzačných stupňov atd. Zaznačená křivka týmto prístrojom nám
udá všetko potřebujeme, aby nám kompenzácia
vydařila. Avšak najistejšie najpresnejšie
údaje pre všetky výpočty nám móže udat len registračný
kilovarmeter. /*.
Pri výpočtoch základe hodnot elektromerov třeba
však brat úvahy nasledujúce podmienky:
Kompenzačně zariadenie plánuje hodnoty elektric
kého výkonu, elektromery však registrujú určité obdobie
spotrebovanú elektrickú prácu, kWh kVArh. ttth &(činná práca) [kWh]
P (činný výkon [kW] --------- Í
t (pracovně hodiny) [h]
A (jalová práca) [kVArh]
Q (jalový výkon) [kVAr] =
t (pracovně hodiny) [h]
V praxi však odběr výkonu činného alebo
jalového kolíše pracovnom čase viac alebo menej
248
