Kniha je určená pre energetikov a elektrotechnikou v priemyselných závodoch. Vysveťluje vznik jalového výkonu, opisuje následky nízkého účinníka na ekonómiu prevádzky priemyselných závodov, zaoberá sa meraním a výpočtom jalového výkonu, jeho zlepšením bez použitia a s použitím kondenzátorov a jeho automatickou reguláciou.
Avšak najistejšie najpresnejšie
údaje pre všetky výpočty nám móže udat len registračný
kilovarmeter. znamená, sa
počítalo:
r. ttth &(činná práca) [kWh]
P (činný výkon [kW] --------- Í
t (pracovně hodiny) [h]
A (jalová práca) [kVArh]
Q (jalový výkon) [kVAr] =
t (pracovně hodiny) [h]
V praxi však odběr výkonu činného alebo
jalového kolíše pracovnom čase viac alebo menej
248
.Počet metod určeme kompenzaěného výkonu kon-
denzátora pri individuálnej, skupin ovej centrálnej
kompenzácii velký. Udá nám celkový priebeh jalového zataženia
v určitom období, maximálně minimálně zataženie roz
vodu, takže podlá týchto údajov móžeme velmi 1’ahko
zistit výpočtom velkost kompenzačnej batérie pre do-
siahnutie predpísaného účinníka, počet velkost jednotli
vých kompenzačných stupňov atd. /*. Nie všade registračně
kilovarmetre dispozícii, preto považujeme potřebné
zaoberat tiež inými jednoduchými spósobmi zistenia
kompenzaěného výkonu.
Pri výpočtoch základe hodnot elektromerov třeba
však brat úvahy nasledujúce podmienky:
Kompenzačně zariadenie plánuje hodnoty elektric
kého výkonu, elektromery však registrujú určité obdobie
spotrebovanú elektrickú prácu, kWh kVArh. Len
keby závod cez odčítacie obdobie počas faktického pracov-,
ného času odobral stále konštantný výkon keby mimo-
pracovnom čase bol odopnutý siete, mohli od
čítané hodnoty elektromerov brat ako celkom platný
základ výpočtom kompenzácie. Zaznačená křivka týmto prístrojom nám
udá všetko potřebujeme, aby nám kompenzácia
vydařila
