Kniha je určená pre energetikov a elektrotechnikou v priemyselných závodoch. Vysveťluje vznik jalového výkonu, opisuje následky nízkého účinníka na ekonómiu prevádzky priemyselných závodov, zaoberá sa meraním a výpočtom jalového výkonu, jeho zlepšením bez použitia a s použitím kondenzátorov a jeho automatickou reguláciou.
Výkon kondenzátorov podlá nás platných
pravidiel určí základe plného jalového zataženia. Tiež nastávajú velmi často tzv.
P řík v
Příklad 1.
Meria straně, takže pri meraní nepoužívá me-
rací transformátor napátia, ktorý musel brat
249
.
Tento jalový výkon plného zataženia podlá údajov
moracích prístrojov, ktoré závod dispozícii, zistit
priamo alebo výpočtom pomocou jednej nasledujúcich
metód tah. 18.
Keby sme dimenzovali kondenzátorovú batériu len
podlá „stredného“ jalového výkonu, rozhodne pri
plnom alebo pri špičkovom zatažení nevystačila napriek
namontovanej kompenzačnej batérii sme odobrali jalovú
eaergiu, priČom celkovom odbere nárazové krátko
dobé prekročenia normálneho zataženia mali len malý
podiel.
Velkou pomocou pri skoro všetkých výpočtoch kom-
penzácie, ktoré vyžadujú určitú přesnost, tab. 19,
v ktorej uvedené hodnoty rozdielu <p2.
Údaj elektromeru: 800 (kVArh), převod prúdo-
vého transformátora 600/5 120. Taktiež křivky odběru činného
a jalového výkonu prakticky nikdy neprebiehajú para-
lelne. Preto odčítaných hodnot elektromerov pracovného
času dajú vypočítat len „středné“ výkony, ktoré sa
ale denne formě plného alebo maximálneho zataženia
prekračujú.trvá jeho skončení. špičky
zataženia, ktoré krátkodobé, elektromerom vóbec
nezachytávajú
