Kniha je určená pre energetikov a elektrotechnikou v priemyselných závodoch. Vysveťluje vznik jalového výkonu, opisuje následky nízkého účinníka na ekonómiu prevádzky priemyselných závodov, zaoberá sa meraním a výpočtom jalového výkonu, jeho zlepšením bez použitia a s použitím kondenzátorov a jeho automatickou reguláciou.
Tento jalový výkon plného zataženia podlá údajov
moracích prístrojov, ktoré závod dispozícii, zistit
priamo alebo výpočtom pomocou jednej nasledujúcich
metód tah.
Velkou pomocou pri skoro všetkých výpočtoch kom-
penzácie, ktoré vyžadujú určitú přesnost, tab. Taktiež křivky odběru činného
a jalového výkonu prakticky nikdy neprebiehajú para-
lelne.trvá jeho skončení. Preto odčítaných hodnot elektromerov pracovného
času dajú vypočítat len „středné“ výkony, ktoré sa
ale denne formě plného alebo maximálneho zataženia
prekračujú. špičky
zataženia, ktoré krátkodobé, elektromerom vóbec
nezachytávajú. 19,
v ktorej uvedené hodnoty rozdielu <p2. Výkon kondenzátorov podlá nás platných
pravidiel určí základe plného jalového zataženia.
Údaj elektromeru: 800 (kVArh), převod prúdo-
vého transformátora 600/5 120. 18.
Meria straně, takže pri meraní nepoužívá me-
rací transformátor napátia, ktorý musel brat
249
.
Keby sme dimenzovali kondenzátorovú batériu len
podlá „stredného“ jalového výkonu, rozhodne pri
plnom alebo pri špičkovom zatažení nevystačila napriek
namontovanej kompenzačnej batérii sme odobrali jalovú
eaergiu, priČom celkovom odbere nárazové krátko
dobé prekročenia normálneho zataženia mali len malý
podiel.
P řík v
Příklad 1. Tiež nastávajú velmi často tzv
