Kniha je určená pre energetikov a elektrotechnikou v priemyselných závodoch. Vysveťluje vznik jalového výkonu, opisuje následky nízkého účinníka na ekonómiu prevádzky priemyselných závodov, zaoberá sa meraním a výpočtom jalového výkonu, jeho zlepšením bez použitia a s použitím kondenzátorov a jeho automatickou reguláciou.
Tiež nastávajú velmi často tzv. 18. špičky
zataženia, ktoré krátkodobé, elektromerom vóbec
nezachytávajú.trvá jeho skončení.
Velkou pomocou pri skoro všetkých výpočtoch kom-
penzácie, ktoré vyžadujú určitú přesnost, tab.
Keby sme dimenzovali kondenzátorovú batériu len
podlá „stredného“ jalového výkonu, rozhodne pri
plnom alebo pri špičkovom zatažení nevystačila napriek
namontovanej kompenzačnej batérii sme odobrali jalovú
eaergiu, priČom celkovom odbere nárazové krátko
dobé prekročenia normálneho zataženia mali len malý
podiel.
P řík v
Příklad 1. Preto odčítaných hodnot elektromerov pracovného
času dajú vypočítat len „středné“ výkony, ktoré sa
ale denne formě plného alebo maximálneho zataženia
prekračujú.
Tento jalový výkon plného zataženia podlá údajov
moracích prístrojov, ktoré závod dispozícii, zistit
priamo alebo výpočtom pomocou jednej nasledujúcich
metód tah. Taktiež křivky odběru činného
a jalového výkonu prakticky nikdy neprebiehajú para-
lelne.
Meria straně, takže pri meraní nepoužívá me-
rací transformátor napátia, ktorý musel brat
249
. Výkon kondenzátorov podlá nás platných
pravidiel určí základe plného jalového zataženia.
Údaj elektromeru: 800 (kVArh), převod prúdo-
vého transformátora 600/5 120. 19,
v ktorej uvedené hodnoty rozdielu <p2
