Kniha je určená pre energetikov a elektrotechnikou v priemyselných závodoch. Vysveťluje vznik jalového výkonu, opisuje následky nízkého účinníka na ekonómiu prevádzky priemyselných závodov, zaoberá sa meraním a výpočtom jalového výkonu, jeho zlepšením bez použitia a s použitím kondenzátorov a jeho automatickou reguláciou.
P řík v
Příklad 1.
Keby sme dimenzovali kondenzátorovú batériu len
podlá „stredného“ jalového výkonu, rozhodne pri
plnom alebo pri špičkovom zatažení nevystačila napriek
namontovanej kompenzačnej batérii sme odobrali jalovú
eaergiu, priČom celkovom odbere nárazové krátko
dobé prekročenia normálneho zataženia mali len malý
podiel. Preto odčítaných hodnot elektromerov pracovného
času dajú vypočítat len „středné“ výkony, ktoré sa
ale denne formě plného alebo maximálneho zataženia
prekračujú. 18.trvá jeho skončení. Výkon kondenzátorov podlá nás platných
pravidiel určí základe plného jalového zataženia.
Tento jalový výkon plného zataženia podlá údajov
moracích prístrojov, ktoré závod dispozícii, zistit
priamo alebo výpočtom pomocou jednej nasledujúcich
metód tah. špičky
zataženia, ktoré krátkodobé, elektromerom vóbec
nezachytávajú. Tiež nastávajú velmi často tzv. 19,
v ktorej uvedené hodnoty rozdielu <p2.
Velkou pomocou pri skoro všetkých výpočtoch kom-
penzácie, ktoré vyžadujú určitú přesnost, tab.
Meria straně, takže pri meraní nepoužívá me-
rací transformátor napátia, ktorý musel brat
249
.
Údaj elektromeru: 800 (kVArh), převod prúdo-
vého transformátora 600/5 120. Taktiež křivky odběru činného
a jalového výkonu prakticky nikdy neprebiehajú para-
lelne
