Kniha je určená pre energetikov a elektrotechnikou v priemyselných závodoch. Vysveťluje vznik jalového výkonu, opisuje následky nízkého účinníka na ekonómiu prevádzky priemyselných závodov, zaoberá sa meraním a výpočtom jalového výkonu, jeho zlepšením bez použitia a s použitím kondenzátorov a jeho automatickou reguláciou.
2.
Pre kompenzáciu závodu zistíme kompenzačný výkon
zásadné diferencie medzi póvodným jalovým výkonom
a žiadaným jalovým výkonom základe určeného účin-
níka, ktorý prakticky vždy musí byť menší ako cos 1. Určený kompenzačný výkon rozmiestnime takto:
a) Najprv individuálně vykompenzujeme transformá
tory váčšie dlhšie pracujúce motory.
b) hlavných střediskách odběru použijeme skupinovú
kompenzáciu.
c) Kompenzujeme centrálnou batériou (zvyšok výkonu,
alebo podlá podmienok celý výkon). Pre požadovaný účinník, ktorý spravidla stanovit
energetický rozvodný závod, vypočítáme vel’kost potřeb
ného výkonu kVAr. pri tejto snahe strany elektrárni
je tiež pochopitelné, výrobně nevítajú prekompenzáciu
svojej rozvodnej siete odběr kapacitnej jalověj energie
zo siete rozvodných závodov trestajú poplatkami.odobranej kWh pre tých konzumentov, ktorí pracuj ú
s nízkým účinníkom cos cp, ktorí teda spotrebujú po
měrně vela jalověj energie. Preto bezpodmieneéne po
třebné, aby každé kompenzačně zariadenie vel’koodbera-
tel'ov elektrickej energie ešte pri plánovaní patřičný
rozvodný závod překontroloval tak zamedzilo zmatku
v tak dóležitej otázke ako kompenzácia veřejných sietí.
247
.
V zásadě pri výpočtoch postupujeme takto:
1.
Pre tieto dóvody musíme chápat požiadavku energetic
kých rozvodných závodov, ktoré právom prigyojujú
právo povolovanie najma kontrolu vgetkých
kompenzačných zariadení.
Vyššia cena elektrická energiu odobranú pri zlom
ličinníku prvom rade uhradit elektrárni náklady za
výrobu jalověj energie, ale taktiež táto cena nepriamo
nútit konzumentov, aby odobrali čím menej jalověj energie
z verejnej siete
