Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
Záujem budia hydridové kompresory pre vodík. Podobným spôsobom mož
no oddeliť vodík zmesi H2a D2(najmä využitím TiNi, Ti2Ni), čím
sa znížia náklady výrobu deutéria. Modul takéhoto
kompresora (LaNi5) vyvinula firma Philips.
Preprava plynného vodíka, podobne ako zemného plynu, dala
najvhodnejšie realizovať potrubím. jednom stupni hydridného čistenia
sa dosahuje 99,9999-percentná čistota. jednom modulov také
hoto kompresora zvyšuje tlak vodíka 0,2 15,1 MPa. Problémy predovšet
kým vysokej hmotnosti kontajnera pri riešení otázok výmeny
tepla, ide veľké kontajnery.
Ako veľmi perspektívne javí uskladnenie vodíka viazanom
stave.
V existujúcich kontajneroch obsah vodíka, rozpätí 1,3 %
hmotnosti kontajnera.
Vo vývoji dosiahli značné úspechy. Používajú pri ňom kryoadsorbéry (pri teplotách nižších ako
150 intermetalické zliatiny vytvárajúce hydridy (pri teplotách
vyšších ako 150 K). Sú
časné metódy čistenia (membrány, kryogénna rektifikácia kryoad-
sorpcia) drahé neefektívne. Časový interval pohltenia uvoľnenia vodíka
charakterizujú vlastnosti samotného hydridu. 334. Medzi prvé intermetalické zliati
ny, ktoré vratne pohlcujú vodík, patria zliatiny typu kde sú
vzácne zeminy nikel alebo kobalt. 10“6W Uskladnenie
veľkých množstiev vodíka kryogénnych zásobníkoch stratami
menšími ako 0,3 súčasnosti bežne používa.superizolácia“ hrúbkou steny mm. Schopnosť intermetalických zliatin reverzibilne
viazať vodík bola známa šesťdesiatych rokoch, avšak intenzívny
výskum intermetalických zliatin začal sedemdesiatych rokoch. Otázkou však je, aké budú relácie
medzi rozmermi potrubia pre zemný plyn vodík pri tom istom prepra
vovanom výkone existuje možnosť využitia súčasného magistrálne-
313
. Koeficient prestupu tepla pred
stavuje hodnotu 40,07. súčanosti rozpracovaná
technológia výroby mnohých intermetalických zliatin pohlcujúcich až
7 atómov vodíka molekulu intermetalu širokom intervale teplôt
(od 400 nižšie), rozpracované metódy aktivácie týchto zliatin
a hľadá spôsob, ako ich ochrániť pred otravou kyslíkom. Tak isto rieši oddelenie
vodíka zmesi zemného plynu hybridmi.
Absorpcia intermetalov umožňuje čistiť vodík veľmi efektívne