Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
Vodík možno
uskladňovať prepravovať kvapalnom alebo plynnom skupenstve,
príp. Nedávno bola zavedená technika, tzv. Problémy súvisiace uskladnením kvapal
ného vodíka najmä jeho skvapalnení tepelnej izolácii zásobní
ka. viazaný hybridoch. Pri prechode vylučuje značné
množstvo energie, ktorú treba odviesť chladiacou aparatúrou. Zároveň sa
absorpciou energie uvoľňuje toľko tepelnej energie, táto (pri %
účinnosti kondenzačného cyklu) schopná vytvoriť 000 kWh elektric
kej energie. základe viacerých predpokladov javí výroba vodíka
pomocou plazmových generátorov ako jeden najperspektívnejších
zdrojov výroby tohto prvku budúcnosti. „prešívaná
312
. Pri
skvapalňovaní nastáva problém konverzie orto—para, pretože kvapal
ný vodík tvorí modifikáciu paravodíka.9.
3.
Kvapalný vodík ponúka viac možností ako plynný vodík, pretože sa
dá uskladniť jednoduchšie. Preto nevyhnutn onštruovať nové typy
ventilov tesnenia.
Malé množstvá vodíka dajú uskladňovať tlakových fľašiach. Najskôr zahŕňala iba vysoké vákuum postriebre
né steny zásobníka.3 Doprava, skladovanie distribúcia vodíka
Postupy pri skladovaní, doprave distribúcii vodíka mnohom
analogické obdobnými procesmi pri zemnom plyne. Pri normálnej teplote 75% ortovodíka paravodíka.jednej tony vodíka potrebné 222 500 kWh žiarivej energie. Techni
ka zásobníkov kvapalného vodíka bola vyvinutá najmä ostatných
troch desaťročiach.
Najekonomickejším uskladnením veľkého množstva plynného vodíka
sa javia podzemné zásobníky vyčerpané ropné plynové polia,
vodou naplavené pórovité štruktúry, soľné iné prírode existujúce
alebo umelé kaverny.
Uskladnenie vodíka líši uskladnenia zemného plynu najmä
v týchto faktoroch:
— vodík trikrát menší energetický obsah vjednotke objemu ako
zemný plyn,
— pokiaľ ide skvapalnenie, vodík musí podstatne viac ochladiť,
— vodík vysoké prienikové schopnosti, ktoré spôsobuje jeho
vysoká difúzna rýchlosť
