Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
Rádiolýzou môže vytvoriť vodík tromi odlišnými mechanizmami:
— pri rádiolýze vody absorpciou žiarenia vode prechádza mole
kula vody energeticky vyššieho stavu H20 ionizuje radikály
H alebo radikál H20 nastáva tvorba sekundárnych elektró
nov. Vplyvom týchto elektrónov vznikajú ďalšie častice, ktoré podlie
hajú ďalším reakciám hľadiska výroby vodíka nevyhnutné ich
potlačiť,
— rádiolýzou uhľovodíkov, pričom vzniká etán, propán, bután vo
dík.
Z uvedených zdrojov súčasnosti venuje pozornosť priamemu
využitiu žiarivej energie jadrového reaktora termojadrovej syntéze.Účinnosť fotosyntézy býva menej ako pri systéme
kremíkový fotočlánok (10 elektrolyzérom (80 %).
Pri výrobe vodíka pomocou žiarenia plazmy fúzneho reaktora sa
vychádza faktu, pridaním určitých kovov plazmy fúzneho
reaktora možno produkovať ultrafialové žiarenie (180 200 nm), to
je schopné produkovať vodík priamym rozkladom vody.
Aj keď využívanie slnečnej energie výrobu vodíka veľmi zaují
mavé, blízkej budúcnosti bude väčšej miere iba málo pravdepo
dobné, vzhľadom veľké investičné náklady solárne zariade
nia. predpokla
dáme, podarí získať požadovaný enzým dostatočne lacno, môže
me počítať nižšími nákladmi.
Využitie rádioaktívneho iného) žiarenia vyššieho energetického
stupňa výrobu vodíka viaže dostupné zdroje tohto žiarenia.
Ako možné zdroje žiarenia možno uviesť:
— niektoré druhy jadrových reaktorov,
— vyhorené palivové články rádionuklidy,
— umelé zdroje vysokoaktívneho žiarenia,
— termojadrovú syntézu. tejto oblasti zatiaľ výskum ďaleko nepokročil,
— rádiolýzou vzniku CO. Najďalej hľadiska výroby vodíka priamym účinkom rádio
aktívneho žiarenia dostal výskum oblasti termojadrového chemo-
nukleárneho reaktora. výrobu
311
.
Na tomto princípe pracuje chemonukleárny reaktor, ktorý kombi
nuje reakciu vzniku jeho konverziu vodnou parou tak vyrába
vodík
