Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
obidvoch prípadoch ide
o endotermický proces.8)
310
.Pri homogénnejfotokatalýze využívajú fotokatalyzátory, ktoré pri
ožiarení umožnia redukčno-oxidačný proces.
Výroba vodíka biochemickou cestou obdobou heterogénnej foto-
katalýzy, kde vlastný elektrochemický fotolýzny mechanizmus pre
bieha prostredníctvom bunkových orgánov. Napätie, pri ktorom nastáva rozklad vody (1,23 V),
zodpovedá približne energii žiarenia dĺžky 500 nm, spadá teda do
oblasti slnečného spektra.7)
Elektrón vodíkový ión transportované systémom, ktorý obsahuje
nitrogenázu produkujúcu vodík reakciou
4 2H2 (3. Produkcia vodíka bioche
mickou cestou obdobou fotosyntézy.
Pri heterogénnejfotokatalýze stretávame predovšetkým elektro
chemickými dejmi. Reakcia
prebieha elektrochemicky dvoch stupňoch:
2H20 (3. Zmena elektródového potenciálu nastáva pri polovodičoch. Vodík vyvíja prostredníctvom elektróndono-
rovej reakcie, spojenej účinkom enzýmu hydrogenázy. Existujú tri
druhy tohto enzýmu: ireverzibilná reverzibilná hydrogenáza nitro-
genáza. Pri fotoelektrochemickej konverzii ožaro
vaním systému elektróda—elektrolyt mení elektródový potenciál alebo
prúdová hustota. prvom prípade ide pravú premenu energie žiare
nia získavanie vodíka kyslíka, druhom prípade elektrokatalý-
zu. Tým
vzniká posun elektródového potenciálu rozhraní anóda—elektrolyt. Vply
vom svetla dochádza vzniku páru elektrón—elektrónová diera. rámci tohto procesu za
vylúčenia svetla prebehne tepelný rozklad látka dostane pôvod
ného stavu. Elektrická účinnosť takéhoto článku je
väčšia než 2,5 avšak nízka prúdová hustota predpokladaná vyso
ká cena polovodičových elektród zvyšuje náklady zariadenie.9.
Pripojením svorkového napätia zvyšuje prúdová hustota, podobne
ako pri bežnej elektrolýze.9. Celková účinnosť býva nízka, 2,4 1,3 10-3%. výrobu vodíka vhodná nitrogenáza, ktorá katalyzuje
tvorbu amoniaku dusíkatých látok schopná produkovať vodík
v prítomnosti kyslíka neprítomnosti dusíkatých látok. Použitie fotokatalyzátorov naráža ťažkosti spojené
s tým, ich absorpčné pásma nie oblastiach maxima slnečného
spektra
