Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
Experimentálne výskumy
ukazujú, možnosť využitia dnešného rozvodu zemného plynu na
prepravu vodíka reálna. Systém teda umožní prepraviť 15% menej energie vo
vodíku, ako zemnom plyne.rozvodu zemného plynu pre vodík. Optimalizácia systémov magistrálneho
transportu rozvodu vodíka vyžaduje obyčajne potrubie väčším
priemerom, Cena prepravy rozvodu vodíka vyššia
o ako pri zemnom plyne. Nevýhodou veľká hmotnosť hydridového kontajnera
a bolo potrebné vyriešiť vhodný prestup tepla.
314
. Diaľková preprava kvapalného vodíka potrubím nevý
hodná vzhľadom vysokú cenu tepelnej izolácie.
Preprava vodíka viazaného hydridoch bola atraktívna vzhľa
dom to, hustota vodíka hydridoch bola väčšia ako hustota
kvapalného vodíka. ďalej mohlo umožniť zavedenie duálneho vodí-
kovo-elektrického hospodárstva. Tento spôsob pre
pravy bol pri nižších nákladoch tepelnú izoláciu veľmi výhodný,
pretože pri teplote nižšej ako teplota skvapalnenia vodíka bolo
kovové potrubie supravodivé, čím preprava elektriny bola ekono
micky výhodná. Výhodou bola vyššia bezpečnosť prevádzky
celej prepravy. Pritom jeho straty spravidla neprevýšia 0,5 za
deň náklady prepravu neznamenajú podstatné zdraženie kvapalné
ho vodíka. výskumov ďalej vyplýva, že
kompresorové stanice môžu byť seba vzdialené viac ako prí
pade rozvodu zemného plynu. znamenalo, malé krajiny západ
nej strednej Európy nebudú potrebovať kompresorové stanice, čiže
v nich bude existovať iba jediný systém rozvodu vodíka.
Na veľké vzdialenosti 000 1500 km) najvýhodnejšie prevážať
kvapalný vodík vodnou dopravou tankeroch), železničnou dopravou
(v cisternách); vzdialenosti menšie ako 100 150 zasa automo
bilovou dopravou. použil existujúci rozvod bez
modernizácie, tak len dôsledku toho, vodík trikrát menší
energetický obsah jednotke objemu než zemný plyn jeho dynamická
viskozita približne 8-násobne menšia ako prípade zemného
plynu
