Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
Preto teraz nevy
hnutné riešiť otázku vývoja energetickej technológie, využívajúcej ako
základný zdroj energie jadrovú energiu uhlie ako nositeľa energie
a suroviny vodík umelé palivá báze vodíka. Ako
základný technologický proces používame katalytickú parnú alebo
parokyslíkovú konverziu. storo
čia prispieť riešeniu problémov spojených vytvorením veľkých auto
nómnych (nepotrebujú uhľovodíkové palivo) energetickotechnologic-
kých komplexov výrobu energie produktov chemickej syntézy na
spracovanie ropy, pre metalurgiu iné účely. storočia. Nevýhodou týchto spôsobov výroby
je ich menšia čistota nevyhnutnosť inštalácie prídavných čistiacich
zariadení.
Z hľadiska vodíkovej energetiky ako najperspektívnejšia javí
výroba vodíka vody. Zvyšovanie cien
tekutého plynného paliva čoraz väčší dopyt vodíku strany
jeho tradičných spotrebiteľov, najmä závodov spracovanie ropy,
výrobu amoniaku metanolu, ako metalurgických závodov môžu
však prispieť užitočnosti rozvoja výroby vodíka veľkej miere
a postupnému vytláčaniu prírodných tekutých plynných palív
z procesov spracovania ropy, procesov syntézy metanolu amoniaku,
metalurgickej výroby využitím jadrového tepla, ako uhlia, ešte
do konca 20.
V súčasnosti vodík vyrába najmä zemného plynu ropy. Teplo potrebné pre tieto technológie do
dáva priamo spaľovaním fosílnych palív, príp. iných zdrojov. storočia. Môžeme rozdeliť na:
— elektroýzu vody vodnej pary,
— priame využitie tepla výrobu vodíka kyslíka termochemic-
kých cykloch,
.metanolu, ktoré spotrebujú okolo všetkého vyrobeného
vodíka.
Široký mnohostranný rozvoj vodíkovej energetiky technológie
neočakávame skôr ako prvej štvrtine 21.
Vzhľadom veľké zásoby uhlia (proti zásobám iných palív) je
najvýznamnejším procesom získavania vodíka reakcia vodnej pary
s uhlím.
Prirodzená schéma „energetický zdroj technologický blok na
získanie nositeľa energie (vodíka)” môže poslednej štvrtine 20. Uvedené procesy dnes bežne technicky realizovateľné naj
mä zavedenie externého zdroja tepla umožní kontinuitu výroby, úsporu
suroviny vyšší výťažok vodíka
