Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
101.
Termodynamika rozkladu vody vyplýva rovnice
H l/2 (3.9.9.
Teplo, ktoré spotrebuje elektrolyzér, vyjadruje rovnica
Q (3.9.101 vzťahov (3. 3.2)
kde zmena Gibbsovej energie reakcie,
AH zmena entalpie reakcie,
AS zmena entropie reakcie,
T teplota.9. obr.2) (3.3)
Teplotná závislosť zmeny Gibbsovej energie entalpie reakcie vyplýva
z obr.
Rovnovážne napätie rozkladu vody článku dané vzťahom
£(h TAS 9A)
nF nF
kde počet nábojov, ktoré prestupujú pri elektródovej reakcii
(n 2),
F Faradayova konštanta 500 mol ').9.1)
Za predpokladu izotermickej izobarickej práce elektrolyzéra možno
potrebu elektrickej práce vyjadriť vzťahom
A (3.
Rovnovážne napätie pri normálnej teplote hodnotu 1,23 klesá
302
. Môže využívať prúd fotochemic
kých zdrojov, kedy výroba vodíka akumuluje slnečnú alebo inú žiarivú
energiu.),
— kombinované spôsoby teplo—elektrická energia, svetlo—elek
trická energia pod.3) vyplýva, podiel
elektrickej práce teplotou znižuje, zatiaľ podiel konverzie tepla
vzrastá.využitie žiarenia výrobu vodíka (fotosyntéza, biosyntéza,
rádiolýza pod. 3.
Elektrolýza vody využíva ako primárny zdroj energie jadrový reak
tor, ktorý cykle kondenzačnej elektrárne vyrába elektrický prúd
potrebný elektrolýzu vody
