Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
9.9.1)
Za predpokladu izotermickej izobarickej práce elektrolyzéra možno
potrebu elektrickej práce vyjadriť vzťahom
A (3.
Rovnovážne napätie rozkladu vody článku dané vzťahom
£(h TAS 9A)
nF nF
kde počet nábojov, ktoré prestupujú pri elektródovej reakcii
(n 2),
F Faradayova konštanta 500 mol ').
Termodynamika rozkladu vody vyplýva rovnice
H l/2 (3. obr.3) vyplýva, podiel
elektrickej práce teplotou znižuje, zatiaľ podiel konverzie tepla
vzrastá.101 vzťahov (3. 3.101.
Rovnovážne napätie pri normálnej teplote hodnotu 1,23 klesá
302
.
Elektrolýza vody využíva ako primárny zdroj energie jadrový reak
tor, ktorý cykle kondenzačnej elektrárne vyrába elektrický prúd
potrebný elektrolýzu vody. 3.9.3)
Teplotná závislosť zmeny Gibbsovej energie entalpie reakcie vyplýva
z obr.využitie žiarenia výrobu vodíka (fotosyntéza, biosyntéza,
rádiolýza pod.9.
Teplo, ktoré spotrebuje elektrolyzér, vyjadruje rovnica
Q (3.9.),
— kombinované spôsoby teplo—elektrická energia, svetlo—elek
trická energia pod.2)
kde zmena Gibbsovej energie reakcie,
AH zmena entalpie reakcie,
AS zmena entropie reakcie,
T teplota. Môže využívať prúd fotochemic
kých zdrojov, kedy výroba vodíka akumuluje slnečnú alebo inú žiarivú
energiu.2) (3
