Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
Ochladzovaním pri teplote 20,4 pri
100 kPa skvapalňuje pri tuhne. energetického hľadiska tieto výhody:
— surovinou pre jeho výrobu môže byť voda, zásoby podstate
neohraničené,
— spaľovaním vodíka vzniká voda, ktorá neznečisťuje okolie.
Vhodnou technológiou spaľovania možno odstrániť alebo podstatne
znížiť obsah NOx spalinách,
— pomerne ľahko prepracovať, akumulovať uskladňovať,
— mnohostranné použitie, mnohých prípadoch pri pomerne
malých úpravách vhodný ako náhrada iných palív automobilových
a leteckých motoroch),
— vyrábať veľkých zariadeniach podstate môže pokryť
celú potrebu energie. Podiel vodíka zemskej
kôre (vrátane morí atmosféry) 0,88 hmotnostných percent. ton.Vodík údajne objavil roku 1766 Cavendish pri experimentovaní
s kovmi kyselinou. najľahší ply
nov, charakteristický najväčšou rýchlosťou difúzie. rokov neskôr bol vodík opísaný ako zložka
vody. Základným spotrebiteľom vodíka súčasnosti závody na
spracovanie ropy podniky chemického priemyslu výrobu amonia-
3. Vodík mno
hostranné použitie.
Molekuly vodíka vyskytujú dvoch modifikáciách ako ortovodík
a paravodík.9. Spalné teplo 142M j. Zmes
vodíka kyslíka určitom pomere výbušná.2 Vodík jeho výroba
300
. prírode rozšírený zlúčeninách, najmä vode. roku
1990 predpokladá zvýšenie výroby spotreby vodíka (aj
viac).
Vodík bezfarebný, bez zápachu, nie jedovatý. vysokú tepelnú
vodivosť malú viskozitu.kg~'. Ich vzájomný pomer závisí teploty, pri normálnej
teplote zastúpené pomere 3:1. Voda
obsahuje 11,19 hmotnostných percent vodíka. Navzájom líšia výsledným
jadrovým spinom: pri ortovodíku spiny jadier obidvoch atómov
paralelné, zatiaľ pri paravodíku antiparalelné.
Hranice zápalnosti vzduchu 4,1 objemových kyslíku
4 objemových najmenšiu energiu zážihu (20 (iJ).
Výroba vodíka svete roku 1978 dosiahla mil. Tento jav okrem
iného dopad špecifickú tepelnú kapacitu vodíka
