Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
Vodík bezfarebný, bez zápachu, nie jedovatý. energetického hľadiska tieto výhody:
— surovinou pre jeho výrobu môže byť voda, zásoby podstate
neohraničené,
— spaľovaním vodíka vzniká voda, ktorá neznečisťuje okolie.kg~'. rokov neskôr bol vodík opísaný ako zložka
vody. najľahší ply
nov, charakteristický najväčšou rýchlosťou difúzie. Podiel vodíka zemskej
kôre (vrátane morí atmosféry) 0,88 hmotnostných percent. Navzájom líšia výsledným
jadrovým spinom: pri ortovodíku spiny jadier obidvoch atómov
paralelné, zatiaľ pri paravodíku antiparalelné. vysokú tepelnú
vodivosť malú viskozitu. Voda
obsahuje 11,19 hmotnostných percent vodíka.
Výroba vodíka svete roku 1978 dosiahla mil. Zmes
vodíka kyslíka určitom pomere výbušná.
Vhodnou technológiou spaľovania možno odstrániť alebo podstatne
znížiť obsah NOx spalinách,
— pomerne ľahko prepracovať, akumulovať uskladňovať,
— mnohostranné použitie, mnohých prípadoch pri pomerne
malých úpravách vhodný ako náhrada iných palív automobilových
a leteckých motoroch),
— vyrábať veľkých zariadeniach podstate môže pokryť
celú potrebu energie. Základným spotrebiteľom vodíka súčasnosti závody na
spracovanie ropy podniky chemického priemyslu výrobu amonia-
3. prírode rozšírený zlúčeninách, najmä vode. Ochladzovaním pri teplote 20,4 pri
100 kPa skvapalňuje pri tuhne. roku
1990 predpokladá zvýšenie výroby spotreby vodíka (aj
viac). Tento jav okrem
iného dopad špecifickú tepelnú kapacitu vodíka. ton. Ich vzájomný pomer závisí teploty, pri normálnej
teplote zastúpené pomere 3:1.Vodík údajne objavil roku 1766 Cavendish pri experimentovaní
s kovmi kyselinou. Vodík mno
hostranné použitie.
Molekuly vodíka vyskytujú dvoch modifikáciách ako ortovodík
a paravodík.
Hranice zápalnosti vzduchu 4,1 objemových kyslíku
4 objemových najmenšiu energiu zážihu (20 (iJ). Spalné teplo 142M j.2 Vodík jeho výroba
300
.9
