Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
Okrem polykryštalických materiálov robia pokusy prípravou
amorfných fotovoltických článkov, ktoré môžu mať vhodné pracovné
vlastnosti pri veľmi nízkych nákladoch ich prípravu.54.
Články CdS skladajú dvoch polovodičov: vodivosť dotova
ného CdS dotovaného sírnika meďnatého Cu2S. Podob
ným spôsobom nanesie asi (im hrubá vrstva CdS sa
naparí alebo nastrieka vrstva Cu2S.54 Rez fotovoltickým článkom polykryštalického CdS
1— kladná elektróda, záporná edená elektróda, vrstva u2S, chróm ová vrstva, základný ateriál
CdS, SnO ako záporná elektróda, sklený základ
Dobré skúsenosti výrobou monokryštalického kremíkového foto
voltického článku, spolu ich vysokou cenou, viedli ustavičným
snahám prípravu polykryštalického kremíkového článku.CdS prebiehajú rôzne difúzne oxidačné procesy, ktoré zhoršujú vlast
nosti fotovoltického článku tohto typu.
Články CdS pripravujú niekoľkými technológiami. Hotový článok CdS uzavrie puzdra prie
hľadného materiálu. Rez
takto zhotoveným článkom CdS znázornený obr. 3. Máčaním kúpeli obsahujúcom meď na
povrchu CdS vytvorí vrstva Cu2S. 3. Hrúbka obidvoch
vrstiev asi 2\im. túto vrstvu nanesie vrchný
hrebeňový kontakt. Vyrábajú
sa podobnými technológiami ako články CdS, ale podkladom napa
rovanie polovodivej vrstvy, vzhľadom krehkosť kremíka, oceľ
alebo grafit. Kladná elektróda zhotoví napa
rením vákuu.
Iná technológia predpokladá takýto postup: základ (sklo) sa
pyrolýzou nanesie vrstva SnOx, ktorá zápornou elektródou.
221
. Hotový článok CdS musí uzavrieť puzdra. Najčastejšie
sa nosný materiál naparí spodná kovová elektróda vo
vákuu naparí vrstva CdS.
1 4
Obr
