Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
Rozlišujeme pritom dva druhy týchto elementov.
Schottkyho fotovoltické články obsahujú vrstvu polovodivého mate
riálu, napr. Pritom GaAs ďalšie výhodné vlast
nosti.
Doteraz darí vyrábať iba veľmi malé Schottkyho články
(1,5 1,5 cm).
Zaujímavé výskumy viacvrstvových fotovoltických článkov. Technológia výroby, problémy spojené výrobou prevádzkou
článkov podobné. Technológia
prípravy článku GaAs veľmi náročná.
Pre heliotechniku mohli byť veľmi zaujímavé organické fotovoltic
ké články. „konvertorov elektromagnetic
kého vlnenia” kde predpokladá dosiahnutie vyšších účinností ako
pri klasických polovodičových článkoch.
Články GaAs zhotovujú ako jednoduché články alebo ako
heteroštruktúry, pričom ako druhý polovodič používajú rôzne mate
riály (aj materiály, ktoré nie založené báze GaAs). Pretože organické články majú veľký vnútorný
odpor, prúd nakrátko odovzdávaný výkon malé, teda účinnosť
článku zatiaľ nepatrná.
Výskum pokračuje oblasti tzv. kremíka, ktorý nanesená priesvitná kovová vrstva.Veľmi perspektívnym bude gáliumarzenidový fotovoltický článok,
pretože zakázané pásmo pri GaAs široké samotný materiál má
dobré absorpčně vlastnosti. účinnosť kremíkového článku vzrastom teploty prudko
klesá, pri GaAs táto závislosť nevýrazná, môže teda využívať aj
v spojení lacnými koncentrátormi slnečného žiarenia. súčasnosti dosahuje pri vyrobených článkoch napätie
naprázdno asi 100 mV. Vy
tvárajú ^-dotovaného GaP, ktorý nanesená vrstva GaAs, teda
týmto spôsobom vytvorený priechod PN. Prvý druh predpokla
222
. článok hrubý |im zachytí asi %
dopadajúcich fotónov (pri kremíkových článkoch potrebujeme asi
1 mm). keďje GaAs 50- 100-násobne drahšie ako kremík, náklady
na výrobu obidvoch typov fotovoltických článkov môžu byť porov
nateľné, pretože prípravu článku GaAs potrebujeme asi 30-krát
menej základného materiálu.
Pre veľmi vysoké koncentrácie slnečného žiarenia, teda pre veľmi
vysoké teploty (do 500 °C), používajú gáliumfosfidové články.
Podobnú stavbu ako články CdS—Cu2S majú kadmiumteluridové
články
