Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
Rýchlejšej
reakcii zabraňuje dobrým zložením absorpčného materiálu.
Po odstavení hlavných turboalternátorov pohonných motorov
hlavných cirkulačných kompresorov odvádzajú pomocné systémy od
vodu tepla teplo reaktora poháňajú hlavné obehové kompresory
pomocnými motormi.presorov dodávajú 15% menovitého prietoku napájacej vody do
parogenerátorov. Pri všetkých ostatných havarijných
prechodových procesoch pravdepodobnosť tavenia aktívnej zóny
ešte nižšia. zvýši protitlak na
0,25 MPa, zlepší havarijné chladenie. každom prípade rozsiahle tavenie aktívnej zóny bolo
s veľkou pravdepodobnosťou veľmi pomalým procesom.
151
.
Tri nezávislé slučky havarijného chladenia zabezpečujú záložnú
ochranu proti systémovej poruche hlavných slučiek pomocných systé
mov odvodu tepla, veľmi nepravdepodobné.
Bezpečnostné charakteristiky plynom chladených množivých reakto
rov intenzívne skúmali názory zhodujú väčšinou tom, že
podmienky bezpečnosti pri týchto reaktoroch možno posudzovať rov
nakým spôsobom ako pri tepelných plynom chladených reaktoroch. Havarijné slučky sú
navrhnuté pre odvod zvyškového tepla prirodzenou cirkuláciou pri
menovitom tlaku hélia. Tento proces nevyžaduje zložitú kontrolu alebo
prepínacie operácie robí rovnako pri všetkých prechodových pro
cesoch, vrátane poruchy, ktorá spôsobí havarijné odstavenie. Pod aktívnou zónou stĺp uložený žiaruvzdorných materiá
loch, ktoré chladené vodou kde rýchlym odvodom tepla tavenina
stuhne.
Systémy odstavenia odvodu zvyškového tepla navrhujú tak, aby
znížili pravdepodobnosť roztavenia aktívnej zóny strate tlaku na
menej ako 9na reaktor rok.
Sekundárny ochranný obal dvojitú stenu (oceľový obal vnútri
oceľobetónového plášťa) spätným odvetrávaním medzipriestoru
v prípade havárie spojenej stratou tlaku.
Lapač aktívnej zóny urobený tak, každý podporný stĺp aktívnej
zóny nesie sedem palivových kaziet hornej časti vstupnej komory
plynu.
Hlavnou odlišnosťou vysoký špecifický objemový výkon aktívnej
zóny požiadavky odvod zvyškového tepla
