Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
Nádoba predpäté
ho oceľobetónu požiadavky jej vyhotovenie neobmedzujú výber
staveniska jadrovej elektrárne.19 Technologická schéma pokusnej jadrovej elektrárne reaktorom BGR-300
^ aktívna zóna, nádoba reaktora, edziprehrev, parogenerátor, hlavný kom presor, turbína
7 alternátor, kondenzátor, čerpadlo kondenzátu, čistenie kondenzátu, regeneratívne ohrievače,
12 čerpadlo drenáží, napájačky, odplynovač, spätný ventil, pom ocný kom presor,
17 dochladzovacie čerpadlo, kom penzátor objem vým enník tepla, plynový zásobník, —
čerpadlo, injektor, vým enník tepla havarijné dochladzovanie
Hlavné technické zariadenia prvky konštrukcie aktívnej zóny reak
tora jednom telese predpätého oceľobetónu.kg~') 100
Koeficient reprodukcie 1,6
Čas zdvojenia systému (roky) 7
2
12
Obr. 3.19), ktorého hlavné charakteristiky
sú:
Tepelný výkon Wt) 810
Špecifický objemový výkon 1~‘) 450
Teplota hélia:
na vstupe reaktora (°C) 260
na výstupe reaktora (°C) 650
Tlak hélia (MPa) 16
Prietok chladiva primárnom okruhu (kg. Experimentálne výskumy modeloch
152
.ZSSR robia vedecko-výskumné konštrukčné práce plynom
chladených rýchlych reaktoroch začiatku 60-tych rokov. 3. Výsledkom
je projekt reaktora BGR-300 (obr.s~‘) 410
Palivo 2—P u02
Maximálne vyhorenie (MWd
