Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
2)
III.1.
Obr. 1/2 HjO 2CO ol_I (3.4 Podzemné splynovanie
/ uhoľný sloj.1.1. c
Q
U
T
—406 kJ. 1/2 —123 mol (3.
Reakcia podstatou priamej hydrogenácie uhlia, ktorá na
vrhnutá splynovanie slojov čierneho uhlia uložených veľkých
hĺbkach (okolo 1000 viac).1.1)
II.
Reakcia III charakterizuje vznik technologického plynu, ktorý ož
no použiť syntézne procesy podľa Fischera—Tropscheho, výrobu
vodíka pri súčasnej konverzii oxidu uhoľnatého alebo priam ako
redukčný plyn hutníckom priemysle. uvedených geologických podmien-
106
. 3.3)
IV.5)
Reakcie základnými reakciami, ktoré vytvárajú teplo potrebné
na rozvinutie splynovacích reakcií III, ako endotermických
sekundárnych reakcií (na pyrolýzu uhlia jeho predsušenie). 1/2 3CO mol (3.1.potlačením tých sekundárnych reakcií, ktoré doprevádzajú hlavné
reakcie.4)
v —86 mol (3. splyňovacie édium zásobník plynu
Teoreticky možno podľa druhu splynovacieho média brať úvahy
tieto hlavné reakcie (ak zdrojom kyslíka vzduch, výsledný plyn
obsahuje dusík):
I. mol (3
