Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
4 Podzemné splynovanie
/ uhoľný sloj.
Reakcia podstatou priamej hydrogenácie uhlia, ktorá na
vrhnutá splynovanie slojov čierneho uhlia uložených veľkých
hĺbkach (okolo 1000 viac).3)
IV. 1/2 —123 mol (3. uvedených geologických podmien-
106
. splyňovacie édium zásobník plynu
Teoreticky možno podľa druhu splynovacieho média brať úvahy
tieto hlavné reakcie (ak zdrojom kyslíka vzduch, výsledný plyn
obsahuje dusík):
I.1)
II. mol (3.1.5)
Reakcie základnými reakciami, ktoré vytvárajú teplo potrebné
na rozvinutie splynovacích reakcií III, ako endotermických
sekundárnych reakcií (na pyrolýzu uhlia jeho predsušenie). 1/2 HjO 2CO ol_I (3.
Reakcia III charakterizuje vznik technologického plynu, ktorý ož
no použiť syntézne procesy podľa Fischera—Tropscheho, výrobu
vodíka pri súčasnej konverzii oxidu uhoľnatého alebo priam ako
redukčný plyn hutníckom priemysle.4)
v —86 mol (3.2)
III.1. 3.
Obr. 1/2 3CO mol (3.potlačením tých sekundárnych reakcií, ktoré doprevádzajú hlavné
reakcie.1.1.1. c
Q
U
T
—406 kJ
