Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
Perspektívy využívania uhlia podzemným splynovaním natoľko
sľubné, táto technológia považuje jednu nádejných technoló
gií budúceho storočia.
Výsledné zloženie plynu dané splynovacím médiom, hodnotam i
tlaku teploty, pri ktorých prebieha splynovanie, ako rozvinutím či
105
.
Vyriešenie tejto technológie veľmi zložitý, technicky náročný
problém, ktorý úplne závisí geologických hydrologických podm ie
nok uloženia uhoľných slojov.
Výhodou splynovacích procesov ich veľká prevádzková pružnosť
a jednoduché obmedzenie škodlivých emisií.4).
Podzemné splynovanie
Medzi vyvíjanými technológiami konverzie uhlia plynné palivá za
nádejné považujú procesy ,,in situ” ktorých najďalej pokročil výskum
podzemného splynovania uhlia pri nízkych vysokých tlakoch. Pre veľké hĺbky však nebola táto techno
lógia doteraz vyskúšaná priam prírodných podm ienkach nikde na
svete.akceptuje takto naznačená cesta procesu zámeny uhlia za
ušľachtilejšie formy energie, vidieť, úloha splynovania bude stále
významnejšia splynovači proces sám bude predmetom stále intenzív
nejšieho výskumu vývoja. Takéto
splynovanie umožňuje využiť neťažiteľné zásoby uhlia uložené
v stredných veľkých hĺbkach.
Princíp metódy priam splynovaní uhoľného sloja vhodným
splynovacím médiom (obr. Podľa prepočtov zahraničných ekonó
mov výroba energetického plynu pri splynovačom tlaku Pa
mohla byť hospodárna vtedy, jedným vrtom splynilo 10000 až
18 000 uhoľného sloja uloženého hĺbke 1000 500 m. 3.
Aj keď hlavný záujem plynárenského priemyslu sústreďuje na
výrobu syntetického zemného plynu (aby zabezpečil plyn pre budúcu
spotrebu), splynovanie uhlia bude mať noho širšie uplatnenie, čo
osobitne platí priemyselných odvetviach, ktoré spotrebovávajú veľké
množstvá energie. Napriek tomu, súčasnosti vyvíja celý rad
nových procesov výrobu syntetického zemného plynu, len niektoré
z nich (BG/Lurgi, Cogas, Hygas) takom štádiu vývoja, možno
vážne uvažovať výstavbe zariadenia priemyslových rozmerov
