Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
Preto bude treba zvládnuť technické technologické prob
lémy tlakového podzemného splynovania, spojené otváraním hlboko
uložených slojov (vrtné súpravy technológia vŕtania, paženia ce-
m entovania pažníc hermetizácia vrtov) spolu prípravou uhoľného
sloja splynovanie (prerážanie sloja, zapálenie sloja vytvorenie
základného splynovacieho kanála) problém spojené tlakovým
splynovaním parokyslíkovou zmesou (kolísanie kvality plynu, vhodná
dĺžka splynovacieho kanála, stabilita procesu). Jadrová energia nahradzuje časť uhlia,
ktorá spotrebováva zariadení autoterm álne splynovanie, takže
107
.j. všetko úlohy
náročné čas, investície, materiálne personálne zabezpečenie. Pri jadrovom splynovaní energia pre technologický proces
a potrebná elektrická energia dodávané ako teplo para vysokotep-
lotného reaktora (HTR).
Problem atika podzemného splynovania uhlia sleduje 30. výrobu prehrievanie
technologickej pary pri výrobe používaného kyslíka elektrickej
energie.
Vysokotlakové podzemné splynovanie ČSSR určité keď
v súčanosti len teoreticky predpokladané možnosti uplatnenia.
Splynovanie uhlia pomocou tepla vysokoteplotných reaktorov
Vzhľadom ekonomické využívanie uhlia treba dávať prednosť tým
procesom splynovania, ktoré vyznačujú nízkou špecifickou spotre
bou uhlia.
rokov tohto storočia. Geologické zásoby
v oblasti kontinentálneho perm okarbonu Českého masívu strav
sku, najmä južných častiach hlbších partií čs. časti Hornosliezskej
panvy, predbežne odhadujú intervale hĺbok 000 500 na
niekoľko miliárd ton uhlia, pri ktorých bude klasická hlbinná ťažba
nam áhová. Názory jeho účelnosť realizovatelnost’ sa
však odvtedy niekoľkokrát zmenili.kach možno splynovať pri vysokom tlaku Pa) pri teplote
okolo 800 °C, keď reakcia prebieha samostatne.
Praktická realizácia bude závisieť predovšetkým množstva zásob
uhlia vhodných pre tento spôsob ťažby ČSSR. doteraz používaných autoterm álnych procesoch splynova
nia uhlie používa nielenako surovina výrobu plynu, ale ako
zdroj energie proces splynovania, t.
Prvé pokusy prírodných podmienkach urobili ZSSR sloji
hnedého uhlia Podmoskovskej panve
