Princípy pohonu týchto rímskych mlynov, ktoré sú
aj dnes zachované, poznajú rímskych vojen stavba
týchto mlynov začala potom rozširovať Francúzska
a Nemecka, kde postupom času zdokonalovaly.
.Pohon, ktorý bol dosť namáhavý, zdokonaľoval.
Pri veterných mlynoch hnacou energiou pohyb
vzduchu. Zdoko
naľovanie dialo dvoch smeroch, mlyny plá
vajúce vodným kolom mlyny postavené brehu rie
ky vodným kolom.
Veľký pokrok pri stavbe mlynov priniesly časy po
americkej vojne slobodu (1738).
Boly hlavne ázijské národy, ktoré prvé spoznaly silu
vody vetra tieto sily použily pohon svojich mlynov. Tento
pohon zdokonaľoval. Prvá zmienka vodných kolách
na pohon mlynov roku 1521 talianskej knihe stav
bách mlynov.
Na americký spôsob stavané mlyny razily cestu
v Anglicku, Francúzsku neskoršie celej Europe. Mlyny týmto pohybom dnes dosť rozšíre
né Holandsku, ktoré pri morskom pobreží, bohaté
na stále vetry. Pre nedostatok ľud
ských pracovných síl mlyny zdokonalovaly Stavaly sa
viacposchodové mlyny, kde boly zriaďované výťahové
a dopravné zariadenia, výsevné sitá, rozličné čističky,
lúpačky atď. Tieto mlyny, ktorých princíp dnes za
chovaný našich vodných mlynov, boly postavené na
rieke Tiberis pri Ríme.
Takto vznikol prvý mlyn pohon vodný.
Toto rozširovanie bolo veľmi rýchle len preto, bol
rozriešený pohon týchto mlynov pomocou parných stro
jov.
Neskoršie začína zjavovať mlynárstve pohon ve
terný. Náhon vody
pri prvých vodných mlynoch bol veľm primitívny. Takto vznikly Europe území nášho štátu
veľké parné mlyny, kde, ako som spomenul, hnacou
silou bol ojedinelých prípadoch ešte dnes parný
stroj