ČÍSLICOVÉ MERANIE Prednasky

| Kategorie: Skripta  | Tento dokument chci!

Tak ako v priebehu historického vývoja, tak aj v dnešnej dobe meranie úzko súvisí s rozvojom vedy a techniky. Pokrok v technike (nové technológie, nové materiály, elektronika, mikroelektronika, výpočtová technika) umožňuje zdokonaľovať meranie – meracie prístroje, meracie metódy a spôsoby spracovania nameraných hodnôt . Dokonalejšie meranie umožňuje objektívnejšie, presnejšie získavať údaje o objektoch a javoch, čo umožňuje spätne zvyšovať úroveň techniky a overovať vedecké hypotézy. Rozvoj techniky a vedecký pokrok teda úzko súvisí s meraním.

Autor: Doc. Ing. Miroslav Mojžiš, CSc

Strana 31 z 71

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
1. Pre hodnoty GZNR neplatí, pretože takéto chyby praxi nevyskytujú. 68,3 %.j. b) Rovnako veľké chyby opačného znamienka vyskytujú rovnako často. Vzhľadom uvedeným okolnostiam bude skutočná hodnota meranej veličiny pravdepodobnosťou 99,7 nachádzať rozmedzi hodnôt teda ax (5. Vyšrafovaná plocha p12 obr. 5. (Funkcia je symetrická. možné uplatniť tam, kde možné meranie viackrát opakovať, alebo merať hodnoty veličiny súčasne viacerými meracími prístrojmi.2 Vlastnosti GZNR: a) Pravdepodobnosť výskytu náhodných chýb tým väčšia, čím ich hodnota menšia. pre chyby hodnote platí ∫= 2 1 )(12 x x dxxfp kde xa. Obr.2.2.31 Stanovenie presnosti merania vyhodnotením nameraných hodnôt pomocou štatistickej matematiky výhody nevýhody, aké boli spomenuté úvode kapitoly 5. 5. základný súbor platí pre neho Gaussov zákon normálneho rozdelenia (GZNR) tým presnejšie, čím jedná menšie náhodné chyby. smerodajná odchýlka je 0,683 t.) Z vyčíslenia hodnôt f(x) vyplýva: c) Pravdepodobnosť výskytu náhodnej chyby hodnote (tzv. Stanovenie presnosti merania základného súboru Ak máme dispozícii veľký počet nameraných hodnôt (približne 1000), takýto súbor považujeme hľadiska štatistickej matematiky tzv. d) Pre pravdepodobnosť 99,7 pokladanú všeobecne istotu potrebné uvažovať chybu o trojnásobnej hodnote, akú smerodajná odchýlka nazývame krajná chyba (χ) . (Napr., používa v prípade potreby dôslednejšie stanoviť presnosť merania. Veľká chyba hodnote pravdepodobnosť výskytu p34.5)