Výkonová elektronika pre elektrické pohony

| Kategorie: Učebnice  | Tento dokument chci!

Vysokoškolská učebnica sa zaoberá výkonovými polovodičovými súčiastkami a rôznymi druhmi výkonových polovodičových meničov, určených pre jednosmerné aj striedavé elektrické pohony. Preberajú sa ich principiálne aj konkrétne schémy zapojení. Výklad sa opiera o matematické rozbory s príslušnými závermi a zhrnutím poznatkov. Autor sa čiastočne zameriava aj na dimenzovanie súčiastok meničov a čiastočne rozoberá vplyv elektrických pohonov s polovodičovými meničmi na energetickú sieť.Určená je predovšetkým poslucháčom elektrotechnických fakúlt. Na získanie základných poznatkov a prehľadu vo výkonovej elektronike môže poslúžiť aj študujúcim popri zamestnaní, poslucháčom iných fakúlt, ale aj inžinierom a ostatným záujemcom v praxi.

Vydal: Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej litera­túry, n. p., 815 89 Bratislava, Hurbanovo nám. 3 Autor: Juraj Oetter

Strana 347 z 404

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
m, ktorý dodáva vedľajší tyristor VV1 cez kondenzátor C14, bude nabíjaním konden­ zátora zmenšovať. Vypnutie hlavného tyristora VT4 nastane zapnutím vedľajšieho tyristora VV4. V tejto podkapitole oboznámime ešte striedačom vonkajšou záťažnou komutáciou (pozri základné rozdelenie striedačov úvode state 4. tejto komutácii zostane kondenzátor nabitý opäť na napätie wci4 potrebné opakované vypnutie hlavného tyristora VT1.5 (Nepriamy menič frekvencie vlastnou komutáciou). záver ešte uvedomíme, pre spoľahlivé vypnutie hlavného tyristora musí komutačný kondenzátor udržať tento tyristor závernom stave dlhšie ako vypínací čas řqmin. 4. Pri vonkajšej sieťovej komutácii bola zdrojom jalovej komutačnej energie napájacia sieť meniča, avšak teraz bude energiu komutáciu dodávať záťaž. Ventilový motor (termín ventilový treba pokladať zastaralý, nevyhovujúci Č synchrónny stroj doplnený elektronickým komutátorom.45 nebudeme zaoberať.3). Striedače s vlastnou komutáciou sme podrobnejšie rozobrali podkap. Naopak, hodnota prúdu bude narastať druhej fáze záťaže zzv, ktorý dodáva hlavný tyristor VT3. Funkciu ko­ mutátora spĺňa pritom viacfázový prúdový striedač. Podrobnejšími pomermi pri činnosti trojfázového prúdového striedača podľa schémy obr. 4. synchrónneho stroja . Komutácia skončí okamihu, keď prúd /zu poklesne nulu prúd práve dosiahne hodnotu celkového prúdu Po komutácii zostanú vodivé iba hlavné tyristory VT3 VT2, záťaži preteká prúd iba cez druhú tretiu fázu. Potrebná kapacita komutačného kondenzátora bude daná prúdom parametrami záťaže. Podľa druhu záťaže existjú dva typy striedačov záťažnou komutáciou: — tlmeným oscilačným obvodom ktorý môže byť sériový, paralelný a sériovo-paralelný.4 sme definovali dva základné typy meničov frekvencie: nepriamy priamy menič frekvencie. 4.5. 4.6 VENTILOVÝ MOTOR ZÁŤAŽNOU KOMUTÁCIOU V úvode podkap. Zapnutím hlavného tyristora VT3 začína stupeň komutácie, pomalá komutácia vedľajšieho tyristora hlavný tyristor sledovanom prípade VV1 VT3).4. aktívnou záťažnou komutáciou.6 VENTILOVÝ MOTOR ZÄŤAŽNOU KOMUTÁCIOU 349 stavu, treba priviesť hradlový impulz. Prúd prvej fázy záťaže i. Nepriamy menič frekvencie okrem sieťového meniča obsahuje striedač s vlastnou komutáciou alebo striedač vonkajšou záťažnou komutáciou. Kondenzátor C14 skončení komutácie prepólovaný mc14 Tým je pripravený vypínanie hlavného tyristora VT4 pri komutácii, ktorá prebie­ ha pol periódy neskôr. Tieto meniče nazývajú striedače kapacitnou alebo pasívnou záťažnou komutáciou, — ventilovým motorom alebo striedače motorovou, príp