Vysokoškolská učebnica sa zaoberá výkonovými polovodičovými súčiastkami a rôznymi druhmi výkonových polovodičových meničov, určených pre jednosmerné aj striedavé elektrické pohony. Preberajú sa ich principiálne aj konkrétne schémy zapojení. Výklad sa opiera o matematické rozbory s príslušnými závermi a zhrnutím poznatkov. Autor sa čiastočne zameriava aj na dimenzovanie súčiastok meničov a čiastočne rozoberá vplyv elektrických pohonov s polovodičovými meničmi na energetickú sieť.Určená je predovšetkým poslucháčom elektrotechnických fakúlt. Na získanie základných poznatkov a prehľadu vo výkonovej elektronike môže poslúžiť aj študujúcim popri zamestnaní, poslucháčom iných fakúlt, ale aj inžinierom a ostatným záujemcom v praxi.
Komutácia skončí okamihu, keď prúd
/zu poklesne nulu prúd práve dosiahne hodnotu celkového prúdu Po
komutácii zostanú vodivé iba hlavné tyristory VT3 VT2, záťaži preteká prúd
iba cez druhú tretiu fázu. Funkciu ko
mutátora spĺňa pritom viacfázový prúdový striedač.
V tejto podkapitole oboznámime ešte striedačom vonkajšou záťažnou
komutáciou (pozri základné rozdelenie striedačov úvode state 4. Prúd prvej fázy záťaže i. aktívnou záťažnou
komutáciou. Potrebná kapacita
komutačného kondenzátora bude daná prúdom parametrami záťaže. Striedače
s vlastnou komutáciou sme podrobnejšie rozobrali podkap. 4. Podľa druhu
záťaže existjú dva typy striedačov záťažnou komutáciou:
— tlmeným oscilačným obvodom ktorý môže byť sériový, paralelný
a sériovo-paralelný. Pri
vonkajšej sieťovej komutácii bola zdrojom jalovej komutačnej energie napájacia
sieť meniča, avšak teraz bude energiu komutáciu dodávať záťaž.
Kondenzátor C14 skončení komutácie prepólovaný mc14 Tým
je pripravený vypínanie hlavného tyristora VT4 pri komutácii, ktorá prebie
ha pol periódy neskôr. Tieto meniče nazývajú striedače kapacitnou alebo
pasívnou záťažnou komutáciou,
— ventilovým motorom alebo striedače motorovou, príp.5 (Nepriamy
menič frekvencie vlastnou komutáciou).
Podrobnejšími pomermi pri činnosti trojfázového prúdového striedača podľa
schémy obr.45 nebudeme zaoberať. 4. záver ešte uvedomíme, pre
spoľahlivé vypnutie hlavného tyristora musí komutačný kondenzátor udržať
tento tyristor závernom stave dlhšie ako vypínací čas řqmin. Zapnutím hlavného tyristora VT3
začína stupeň komutácie, pomalá komutácia vedľajšieho tyristora hlavný
tyristor sledovanom prípade VV1 VT3).
4. Naopak, hodnota prúdu bude narastať druhej fáze záťaže
zzv, ktorý dodáva hlavný tyristor VT3.6 VENTILOVÝ MOTOR ZÁŤAŽNOU KOMUTÁCIOU
V úvode podkap. 4. tejto komutácii zostane kondenzátor nabitý opäť
na napätie wci4 potrebné opakované vypnutie hlavného tyristora VT1.
Ventilový motor (termín ventilový treba pokladať zastaralý, nevyhovujúci
Č synchrónny stroj doplnený elektronickým komutátorom.6 VENTILOVÝ MOTOR ZÄŤAŽNOU KOMUTÁCIOU 349
stavu, treba priviesť hradlový impulz.5.4 sme definovali dva základné typy meničov frekvencie:
nepriamy priamy menič frekvencie.
Nepriamy menič frekvencie okrem sieťového meniča obsahuje striedač
s vlastnou komutáciou alebo striedač vonkajšou záťažnou komutáciou. Vypnutie hlavného tyristora VT4 nastane zapnutím
vedľajšieho tyristora VV4. synchrónneho stroja
.4.3).m, ktorý
dodáva vedľajší tyristor VV1 cez kondenzátor C14, bude nabíjaním konden
zátora zmenšovať
