Výkonová elektronika pre elektrické pohony

| Kategorie: Učebnice  | Tento dokument chci!

Vysokoškolská učebnica sa zaoberá výkonovými polovodičovými súčiastkami a rôznymi druhmi výkonových polovodičových meničov, určených pre jednosmerné aj striedavé elektrické pohony. Preberajú sa ich principiálne aj konkrétne schémy zapojení. Výklad sa opiera o matematické rozbory s príslušnými závermi a zhrnutím poznatkov. Autor sa čiastočne zameriava aj na dimenzovanie súčiastok meničov a čiastočne rozoberá vplyv elektrických pohonov s polovodičovými meničmi na energetickú sieť.Určená je predovšetkým poslucháčom elektrotechnických fakúlt. Na získanie základných poznatkov a prehľadu vo výkonovej elektronike môže poslúžiť aj študujúcim popri zamestnaní, poslucháčom iných fakúlt, ale aj inžinierom a ostatným záujemcom v praxi.

Vydal: Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej litera­túry, n. p., 815 89 Bratislava, Hurbanovo nám. 3 Autor: Juraj Oetter

Strana 347 z 404

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
Ventilový motor (termín ventilový treba pokladať zastaralý, nevyhovujúci Č synchrónny stroj doplnený elektronickým komutátorom. Vypnutie hlavného tyristora VT4 nastane zapnutím vedľajšieho tyristora VV4. Tieto meniče nazývajú striedače kapacitnou alebo pasívnou záťažnou komutáciou, — ventilovým motorom alebo striedače motorovou, príp. Striedače s vlastnou komutáciou sme podrobnejšie rozobrali podkap.6 VENTILOVÝ MOTOR ZÄŤAŽNOU KOMUTÁCIOU 349 stavu, treba priviesť hradlový impulz. Naopak, hodnota prúdu bude narastať druhej fáze záťaže zzv, ktorý dodáva hlavný tyristor VT3. Funkciu ko­ mutátora spĺňa pritom viacfázový prúdový striedač. Kondenzátor C14 skončení komutácie prepólovaný mc14 Tým je pripravený vypínanie hlavného tyristora VT4 pri komutácii, ktorá prebie­ ha pol periódy neskôr.5. V tejto podkapitole oboznámime ešte striedačom vonkajšou záťažnou komutáciou (pozri základné rozdelenie striedačov úvode state 4. Zapnutím hlavného tyristora VT3 začína stupeň komutácie, pomalá komutácia vedľajšieho tyristora hlavný tyristor sledovanom prípade VV1 VT3). synchrónneho stroja . 4. aktívnou záťažnou komutáciou.6 VENTILOVÝ MOTOR ZÁŤAŽNOU KOMUTÁCIOU V úvode podkap. Pri vonkajšej sieťovej komutácii bola zdrojom jalovej komutačnej energie napájacia sieť meniča, avšak teraz bude energiu komutáciu dodávať záťaž.4 sme definovali dva základné typy meničov frekvencie: nepriamy priamy menič frekvencie. Nepriamy menič frekvencie okrem sieťového meniča obsahuje striedač s vlastnou komutáciou alebo striedač vonkajšou záťažnou komutáciou. Komutácia skončí okamihu, keď prúd /zu poklesne nulu prúd práve dosiahne hodnotu celkového prúdu Po komutácii zostanú vodivé iba hlavné tyristory VT3 VT2, záťaži preteká prúd iba cez druhú tretiu fázu.4.45 nebudeme zaoberať. Podľa druhu záťaže existjú dva typy striedačov záťažnou komutáciou: — tlmeným oscilačným obvodom ktorý môže byť sériový, paralelný a sériovo-paralelný.m, ktorý dodáva vedľajší tyristor VV1 cez kondenzátor C14, bude nabíjaním konden­ zátora zmenšovať. 4. 4. Potrebná kapacita komutačného kondenzátora bude daná prúdom parametrami záťaže. tejto komutácii zostane kondenzátor nabitý opäť na napätie wci4 potrebné opakované vypnutie hlavného tyristora VT1. Prúd prvej fázy záťaže i. 4.5 (Nepriamy menič frekvencie vlastnou komutáciou). záver ešte uvedomíme, pre spoľahlivé vypnutie hlavného tyristora musí komutačný kondenzátor udržať tento tyristor závernom stave dlhšie ako vypínací čas řqmin. Podrobnejšími pomermi pri činnosti trojfázového prúdového striedača podľa schémy obr.3)