Vysokoškolská učebnica sa zaoberá výkonovými polovodičovými súčiastkami a rôznymi druhmi výkonových polovodičových meničov, určených pre jednosmerné aj striedavé elektrické pohony. Preberajú sa ich principiálne aj konkrétne schémy zapojení. Výklad sa opiera o matematické rozbory s príslušnými závermi a zhrnutím poznatkov. Autor sa čiastočne zameriava aj na dimenzovanie súčiastok meničov a čiastočne rozoberá vplyv elektrických pohonov s polovodičovými meničmi na energetickú sieť.Určená je predovšetkým poslucháčom elektrotechnických fakúlt. Na získanie základných poznatkov a prehľadu vo výkonovej elektronike môže poslúžiť aj študujúcim popri zamestnaní, poslucháčom iných fakúlt, ale aj inžinierom a ostatným záujemcom v praxi.
2, kde rozbor
činnosti uzlového dvojkvadrantového sieťového meniča.34 pre mostíkové zapojenie obr.128 ZÁKLADNÉ ZAPOJENIA MENIČOV NAPÁJANIE JEDNOSMERNÝCH MOTOROV
skupiny, ktoré tvoria katódový pól anódový pól. pri zapojení jeho sekundárneho
vinutia trojuholníka.
Mostíkové zapojenie vždy dvojcestné vzťahu (3. 3. Znamená to, pri rovnakej strednej
hodnote usmerneného prúdu efektívny prúd vinutí, teda potrebný
prierez vinutia iba y[2-krát väčší ako pri uzlovom zapojení.
Nevýhodou to, tyristory pri montáži spoločný chladič musia byť
elektricky odizolované musí pritom zachovať „tepelné spojenie“ chla
dičom. Mostíkové zapojenie
obsahuje porovnaní dvojfázovým (dvojimpulzovým) uzlovým zapojením
podľa obr.29 obr.1 JEDNOFÁZOVÉ DVOJÍM PULZOVÉ ZAPOJENIE
Vzhľadom časové závislosti usmerneného napätia prúdu toto zapoje
nie úplne analogické dvojfázovým dvojimpulzovým zapojením podľa stati 3.
Pred tým, než čitateľ bude študovať vlastnosti jednofázového mostíkového
meniča, treba obnovenie poznatkov prečítať opäť stať3. 3. Menič môže byť pripojený
aj transformátor bez vyvedeného uzla, napr. Veľmi často menič neobsahuje vlastný transformátor
a pripojený priamo sieť. Transformátor nepotrebuje sekundárne vinutie dvojná
sobným počtom závitov vyvedeným stredom. dvojnásobný proti počtu impulzov pri uzlo
vom zapojení
p (3,167)
3. Jednosmerná strana mostíko
vého meniča svorky pripojené medzi katódový anódový pól, preto nie je
potrebný uzol sekundárneho vinutia transformátora.3.12 pre
uzlové dvojimpulzové zapojenie). Vonkajšie vlastnosti tohto meniča zostávajú
preto rovnaké.1)), každej
fáze sekundárneho vinutia transformátora preteká prúd obidvoch smeroch
a nulovú strednú hodnotu (pozri prúd zvuna obr.2. Rozdiely iba vnútornej štruktúre meniča, spôsobe tvorby
usmernených veličín, riadení meniča (generátor hradlových impulzov) lepšom
využití transformátora. Potrebné množstvo
medi sekundárne vinutie transformátora takto asi 2js[2 y[2-krát menšie. 3.9) dvojnásobný počet tyristorov, štyri tyristory V4. 3.
.2
(porovnaj priebehy obr. Transformá
tor môže byť preto využitý plný typový výkon. 3. Zložitosť mostíkového zapoje
nia určuje počet fáz Podľa vzťahu (i. 3.32.31).7) počet impulzov usmernených veličín
proti počtu fáz dvojnásobný, príp.2.
Počas periódy a>TL vinutí transformátora dva prúdové impulzy
— dvojnásobná kvadratická plocha.
Schéma zapojenia jednofázového (dvojimpulzového) mostíkového dvoj
kvadrantového sieťového meniča reverzáciou napätia, vrátane generátora
hradlových impulzov GH1 jeho riadenie, obr
