Výkonová elektronika pre elektrické pohony

| Kategorie: Učebnice  | Tento dokument chci!

Vysokoškolská učebnica sa zaoberá výkonovými polovodičovými súčiastkami a rôznymi druhmi výkonových polovodičových meničov, určených pre jednosmerné aj striedavé elektrické pohony. Preberajú sa ich principiálne aj konkrétne schémy zapojení. Výklad sa opiera o matematické rozbory s príslušnými závermi a zhrnutím poznatkov. Autor sa čiastočne zameriava aj na dimenzovanie súčiastok meničov a čiastočne rozoberá vplyv elektrických pohonov s polovodičovými meničmi na energetickú sieť.Určená je predovšetkým poslucháčom elektrotechnických fakúlt. Na získanie základných poznatkov a prehľadu vo výkonovej elektronike môže poslúžiť aj študujúcim popri zamestnaní, poslucháčom iných fakúlt, ale aj inžinierom a ostatným záujemcom v praxi.

Vydal: Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej litera­túry, n. p., 815 89 Bratislava, Hurbanovo nám. 3 Autor: Juraj Oetter

Strana 126 z 404

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
3. Veľmi často menič neobsahuje vlastný transformátor a pripojený priamo sieť. Znamená to, pri rovnakej strednej hodnote usmerneného prúdu efektívny prúd vinutí, teda potrebný prierez vinutia iba y[2-krát väčší ako pri uzlovom zapojení. Transformá­ tor môže byť preto využitý plný typový výkon.2, kde rozbor činnosti uzlového dvojkvadrantového sieťového meniča. 3.128 ZÁKLADNÉ ZAPOJENIA MENIČOV NAPÁJANIE JEDNOSMERNÝCH MOTOROV skupiny, ktoré tvoria katódový pól anódový pól. Menič môže byť pripojený aj transformátor bez vyvedeného uzla, napr. 3. Potrebné množstvo medi sekundárne vinutie transformátora takto asi 2js[2 y[2-krát menšie. Vonkajšie vlastnosti tohto meniča zostávajú preto rovnaké. Schéma zapojenia jednofázového (dvojimpulzového) mostíkového dvoj­ kvadrantového sieťového meniča reverzáciou napätia, vrátane generátora hradlových impulzov GH1 jeho riadenie, obr. pri zapojení jeho sekundárneho vinutia trojuholníka. Pred tým, než čitateľ bude študovať vlastnosti jednofázového mostíkového meniča, treba obnovenie poznatkov prečítať opäť stať3.1)), každej fáze sekundárneho vinutia transformátora preteká prúd obidvoch smeroch a nulovú strednú hodnotu (pozri prúd zvuna obr. 3.32.2.31). Transformátor nepotrebuje sekundárne vinutie dvojná­ sobným počtom závitov vyvedeným stredom. Zložitosť mostíkového zapoje­ nia určuje počet fáz Podľa vzťahu (i.2 (porovnaj priebehy obr. 3.34 pre mostíkové zapojenie obr. . Mostíkové zapojenie obsahuje porovnaní dvojfázovým (dvojimpulzovým) uzlovým zapojením podľa obr. Mostíkové zapojenie vždy dvojcestné vzťahu (3. 3.2. Nevýhodou to, tyristory pri montáži spoločný chladič musia byť elektricky odizolované musí pritom zachovať „tepelné spojenie“ chla­ dičom. Počas periódy a>TL vinutí transformátora dva prúdové impulzy — dvojnásobná kvadratická plocha. dvojnásobný proti počtu impulzov pri uzlo­ vom zapojení p (3,167) 3.7) počet impulzov usmernených veličín proti počtu fáz dvojnásobný, príp. Jednosmerná strana mostíko­ vého meniča svorky pripojené medzi katódový anódový pól, preto nie je potrebný uzol sekundárneho vinutia transformátora.9) dvojnásobný počet tyristorov, štyri tyristory V4. Rozdiely iba vnútornej štruktúre meniča, spôsobe tvorby usmernených veličín, riadení meniča (generátor hradlových impulzov) lepšom využití transformátora.29 obr. 3.12 pre uzlové dvojimpulzové zapojenie).1 JEDNOFÁZOVÉ DVOJÍM PULZOVÉ ZAPOJENIE Vzhľadom časové závislosti usmerneného napätia prúdu toto zapoje­ nie úplne analogické dvojfázovým dvojimpulzovým zapojením podľa stati 3