Vysokoškolská učebnica sa zaoberá výkonovými polovodičovými súčiastkami a rôznymi druhmi výkonových polovodičových meničov, určených pre jednosmerné aj striedavé elektrické pohony. Preberajú sa ich principiálne aj konkrétne schémy zapojení. Výklad sa opiera o matematické rozbory s príslušnými závermi a zhrnutím poznatkov. Autor sa čiastočne zameriava aj na dimenzovanie súčiastok meničov a čiastočne rozoberá vplyv elektrických pohonov s polovodičovými meničmi na energetickú sieť.Určená je predovšetkým poslucháčom elektrotechnických fakúlt. Na získanie základných poznatkov a prehľadu vo výkonovej elektronike môže poslúžiť aj študujúcim popri zamestnaní, poslucháčom iných fakúlt, ale aj inžinierom a ostatným záujemcom v praxi.
128 ZÁKLADNÉ ZAPOJENIA MENIČOV NAPÁJANIE JEDNOSMERNÝCH MOTOROV
skupiny, ktoré tvoria katódový pól anódový pól. 3.29 obr. Mostíkové zapojenie
obsahuje porovnaní dvojfázovým (dvojimpulzovým) uzlovým zapojením
podľa obr.9) dvojnásobný počet tyristorov, štyri tyristory V4.31).
Pred tým, než čitateľ bude študovať vlastnosti jednofázového mostíkového
meniča, treba obnovenie poznatkov prečítať opäť stať3.
Nevýhodou to, tyristory pri montáži spoločný chladič musia byť
elektricky odizolované musí pritom zachovať „tepelné spojenie“ chla
dičom.7) počet impulzov usmernených veličín
proti počtu fáz dvojnásobný, príp.2. 3.32.12 pre
uzlové dvojimpulzové zapojenie). Jednosmerná strana mostíko
vého meniča svorky pripojené medzi katódový anódový pól, preto nie je
potrebný uzol sekundárneho vinutia transformátora.2. Veľmi často menič neobsahuje vlastný transformátor
a pripojený priamo sieť.
Schéma zapojenia jednofázového (dvojimpulzového) mostíkového dvoj
kvadrantového sieťového meniča reverzáciou napätia, vrátane generátora
hradlových impulzov GH1 jeho riadenie, obr.2, kde rozbor
činnosti uzlového dvojkvadrantového sieťového meniča. Rozdiely iba vnútornej štruktúre meniča, spôsobe tvorby
usmernených veličín, riadení meniča (generátor hradlových impulzov) lepšom
využití transformátora. Transformátor nepotrebuje sekundárne vinutie dvojná
sobným počtom závitov vyvedeným stredom. Vonkajšie vlastnosti tohto meniča zostávajú
preto rovnaké. 3.34 pre mostíkové zapojenie obr. Transformá
tor môže byť preto využitý plný typový výkon. 3.2
(porovnaj priebehy obr.1)), každej
fáze sekundárneho vinutia transformátora preteká prúd obidvoch smeroch
a nulovú strednú hodnotu (pozri prúd zvuna obr. Potrebné množstvo
medi sekundárne vinutie transformátora takto asi 2js[2 y[2-krát menšie.
Počas periódy a>TL vinutí transformátora dva prúdové impulzy
— dvojnásobná kvadratická plocha. 3. dvojnásobný proti počtu impulzov pri uzlo
vom zapojení
p (3,167)
3.3.1 JEDNOFÁZOVÉ DVOJÍM PULZOVÉ ZAPOJENIE
Vzhľadom časové závislosti usmerneného napätia prúdu toto zapoje
nie úplne analogické dvojfázovým dvojimpulzovým zapojením podľa stati 3.
. 3.
Mostíkové zapojenie vždy dvojcestné vzťahu (3. Zložitosť mostíkového zapoje
nia určuje počet fáz Podľa vzťahu (i. Menič môže byť pripojený
aj transformátor bez vyvedeného uzla, napr. pri zapojení jeho sekundárneho
vinutia trojuholníka. Znamená to, pri rovnakej strednej
hodnote usmerneného prúdu efektívny prúd vinutí, teda potrebný
prierez vinutia iba y[2-krát väčší ako pri uzlovom zapojení
