V knihe sú uvedené základné pojmy a veličiny z odboru svetelnej techniky. V krátkosti sú opísané svetelné zdroje a svietidlá. Ďalej je vymedzený rozsah náuky o umelom osvetlení. Osobitný doraz sa kladie na svetelnotechnické výpočty. Kniha oboznamuje s problémami prevádzky a údržby umeleho osvetlenia, so zásadami ekonomického zhodnotenia osvětlovacích sústav a dáva pokyny pre dokumentáciu návrhu umělého osvetlenia. V závere sa rozoberajú otázky kontroly a merania umělého osvetlenia.Kniha je napísaná zrozumitelným štýlom přístupným širokému okruhu záujemcov o umělé osvetlenie.
Poznamenajme, poloměry kružnic porovnávacej rovině (obr.2. 83) súvisia
s polárnými súradnicami ekvatoriálnych rezov polgule vzťahom
rt a,
kde vzdialenosť bodového zdroja porovnávacej roviny. ulatívna křivka rozloženia
svetelného toku bodového zdroja
Teraz položme sieť rovnakých hodnot svetelného toku porovnávaciu
rovinu.
5.1.
Pri pásovej metóde (obr.
Připomeňme ešte, poláme súradnice ekvatoriálnych rezov polgule určíme
pomocou kumulatívnej křivky rozloženia svetelného toku bodového zdroja (obr. 83.
101
. Sieť rovnakých hodnot svetelného
toku
Obr. 85) zisťujeme svetelný tok, ktorý dopadá na
vodorovný pás nekonečne dlhý obidvoch smeroch šířky /.kde <PK1 svetelný tok vyžarovaný bodovým zdrojom spodného polpriestoru,
m počet ekvatoriálnych rezov polgule,
n počet meridiánových rezov polgule.
Obr.
Potom svetelný tok, ktorý dopadá porovnávaciu rovinu, dostaneme vztahu
<Pp= '
kde počet elementov siete rovnakých hodnot svetelného toku, ktoré kryje
porovnávacia rovina. 84.1. Pásová metoda
Na výpočet svetelného toku dopadajúceho bodového zdroja porovnáva
ciu rovinu používá pásová metoda. Přitom dbáme, aby střed tejto siete kryl obrazom bodového zdroja
