V knihe sú uvedené základné pojmy a veličiny z odboru svetelnej techniky. V krátkosti sú opísané svetelné zdroje a svietidlá. Ďalej je vymedzený rozsah náuky o umelom osvetlení. Osobitný doraz sa kladie na svetelnotechnické výpočty. Kniha oboznamuje s problémami prevádzky a údržby umeleho osvetlenia, so zásadami ekonomického zhodnotenia osvětlovacích sústav a dáva pokyny pre dokumentáciu návrhu umělého osvetlenia. V závere sa rozoberajú otázky kontroly a merania umělého osvetlenia.Kniha je napísaná zrozumitelným štýlom přístupným širokému okruhu záujemcov o umělé osvetlenie.
101
. Pásová metoda
Na výpočet svetelného toku dopadajúceho bodového zdroja porovnáva
ciu rovinu používá pásová metoda. Sieť rovnakých hodnot svetelného
toku
Obr.kde <PK1 svetelný tok vyžarovaný bodovým zdrojom spodného polpriestoru,
m počet ekvatoriálnych rezov polgule,
n počet meridiánových rezov polgule. 85) zisťujeme svetelný tok, ktorý dopadá na
vodorovný pás nekonečne dlhý obidvoch smeroch šířky /.1. Přitom dbáme, aby střed tejto siete kryl obrazom bodového zdroja.
Pri pásovej metóde (obr.
Obr.
Poznamenajme, poloměry kružnic porovnávacej rovině (obr. 83.
Připomeňme ešte, poláme súradnice ekvatoriálnych rezov polgule určíme
pomocou kumulatívnej křivky rozloženia svetelného toku bodového zdroja (obr.
5.
Potom svetelný tok, ktorý dopadá porovnávaciu rovinu, dostaneme vztahu
<Pp= '
kde počet elementov siete rovnakých hodnot svetelného toku, ktoré kryje
porovnávacia rovina. ulatívna křivka rozloženia
svetelného toku bodového zdroja
Teraz položme sieť rovnakých hodnot svetelného toku porovnávaciu
rovinu. 84. 83) súvisia
s polárnými súradnicami ekvatoriálnych rezov polgule vzťahom
rt a,
kde vzdialenosť bodového zdroja porovnávacej roviny.2.1