V knihe sú uvedené základné pojmy a veličiny z odboru svetelnej techniky. V krátkosti sú opísané svetelné zdroje a svietidlá. Ďalej je vymedzený rozsah náuky o umelom osvetlení. Osobitný doraz sa kladie na svetelnotechnické výpočty. Kniha oboznamuje s problémami prevádzky a údržby umeleho osvetlenia, so zásadami ekonomického zhodnotenia osvětlovacích sústav a dáva pokyny pre dokumentáciu návrhu umělého osvetlenia. V závere sa rozoberajú otázky kontroly a merania umělého osvetlenia.Kniha je napísaná zrozumitelným štýlom přístupným širokému okruhu záujemcov o umělé osvetlenie.
Sieť rovnakých hodnot svetelného
toku
Obr. 85) zisťujeme svetelný tok, ktorý dopadá na
vodorovný pás nekonečne dlhý obidvoch smeroch šířky /.
Připomeňme ešte, poláme súradnice ekvatoriálnych rezov polgule určíme
pomocou kumulatívnej křivky rozloženia svetelného toku bodového zdroja (obr. 83. Přitom dbáme, aby střed tejto siete kryl obrazom bodového zdroja.
101
. 84. Pásová metoda
Na výpočet svetelného toku dopadajúceho bodového zdroja porovnáva
ciu rovinu používá pásová metoda. ulatívna křivka rozloženia
svetelného toku bodového zdroja
Teraz položme sieť rovnakých hodnot svetelného toku porovnávaciu
rovinu.kde <PK1 svetelný tok vyžarovaný bodovým zdrojom spodného polpriestoru,
m počet ekvatoriálnych rezov polgule,
n počet meridiánových rezov polgule.2.1.
Pri pásovej metóde (obr.1.
Obr. 83) súvisia
s polárnými súradnicami ekvatoriálnych rezov polgule vzťahom
rt a,
kde vzdialenosť bodového zdroja porovnávacej roviny.
Potom svetelný tok, ktorý dopadá porovnávaciu rovinu, dostaneme vztahu
<Pp= '
kde počet elementov siete rovnakých hodnot svetelného toku, ktoré kryje
porovnávacia rovina.
5.
Poznamenajme, poloměry kružnic porovnávacej rovině (obr
