V knihe sú uvedené základné pojmy a veličiny z odboru svetelnej techniky. V krátkosti sú opísané svetelné zdroje a svietidlá. Ďalej je vymedzený rozsah náuky o umelom osvetlení. Osobitný doraz sa kladie na svetelnotechnické výpočty. Kniha oboznamuje s problémami prevádzky a údržby umeleho osvetlenia, so zásadami ekonomického zhodnotenia osvětlovacích sústav a dáva pokyny pre dokumentáciu návrhu umělého osvetlenia. V závere sa rozoberajú otázky kontroly a merania umělého osvetlenia.Kniha je napísaná zrozumitelným štýlom přístupným širokému okruhu záujemcov o umělé osvetlenie.
Ako příklad móžu
slúžiť výpočty užitočného svetelného toku, ďalej miestnych hodnot intenzity
osvetlenia, připadne jasov stěnách strope miestnosti alebo vozovke, ako aj
hodnot činitefa oslnenia.
Túto sieť (obr.
Zdroj považujeme bodový, jeho rozměry zanedbatelné voči
vzdialenosti zdroja porovnávacej roviny. 83) zostrojíme centrálnym premietaním siete jednotkovej
polgule porovnávaciu rovinu. Výpočet svetelného toku bodového zdroja
5.1.
Pri uvedenej projekcii každý element siete, ktorej hovoříme, hodnotu
. Zdroj považujeme plošný, jeho rozměry
porovnatelné vzdialenosťou zdroja porovnávacej roviny.1.1.
5.SVETELNOTECHNICKÉ VÝPOČTY
V osvetlovacej technike vyskytujú rožne druhy výpočtov.1. Sieťová etoda
Pri výpočte svetelného toku, ktorý dopadá bodového zdroja porovnáva-
ciu rovinu, používáme sieť rovnakých hodnot svetelného toku. Priamkovým zdrojom nazývame
zdroj, pri ktorom jeden rozměr porovnatelný vzdialenosťou zdroja od
porovnávacej roviny, zatiaí ostatné rozměry možno zanedbat’voči vzdialenosti
zdroja tejto roviny.
V svetelnotechnických výpočtoch nahradzujem skutočné zdroje bodovým,
priíímkovým alebo plošným zdrojom.1.1. VÝPOČET SVETELNÉHO TOKU DOPADAJÚCEHO
NA POROVNÁVACIU ROVINU
5
