Prvé vydanie celoštátnej učebnice Teoretická elektroenergetika z roku 1967 bolo v pomerne krátkom čase rozobrané a ukázala sa potreba novej učebnice približne rovnakého obsahu. Po odporúčaní Odbornej komisie bývalého Ministerstva školstva ČSSR a po schválení Kolégiom ministra školstva SSR dňa 15. 3. 1971 bolo poverené vydavateľstvo Alfa vydat a autori vypracovať druhé vydanie tejto celoštátnej učebnice, ktorú záujemcom predkladáme. Učebnica musela sa vzhľadom na stále rýchlejší rozmach opisovaných vedných odborov podstatne rozšíriť a doplniť. Medzi dvoma vydaniami došlo ...
Najvyššie napätie bude tomto prípade začiatku vedenia, teda a
základná rovnica bude
z čoho vyplýva
u, cos +jS sin A
1 sin 1
m2=---- ^---- =——r =jS (6.36 znázornený optimálny prevádzkový stav
osobitne dlhého vedenia, ňom vidíme, nemení veľkosť napätia prúdu a
mení iba ich fáza.241)
Medzi zaťažovacím uhlom prúdov elektrickou dĺžkou vedenia nasledujúci
vzťah
tg 0,/2 l/Stg A/2 .9.
osobitne dlhé vedenie nepotrebuje tomto prípade kompenzáciu. 6. Medzi fázorom
napätia začiatku konci vedenia existuje zaťažovací uhol tomuto
zodpovedá elektrická dĺžka /3l=A vedenia
tgú/2 StgA/2 (6.242)
c) Prenos pri väčšom ako vzťažnom výkone Sv.243)
cos cos 7
z ktorej jasne vidíme, bude menšie ako 1.(6.83, totiž vedenie samo kom penzuje, j. obr. 6. obrázku znázornený zaťažovací uhol ktorým sme
znázornili všetkých fázorových diagramoch odseku 6.
Obr.15) dlhého bezstratového vedenia zaťaženého
prirodzeným výkonom. 6.198 VEDENIA PRIESTOROVO ROZLOŽENÝMI PARAMETRAMI
vektorového zobrazenia (obr.36
Záverom tomuto odstavců môžeme konštatovať, nám potvrdilo pravidlo,
že pri prirodzenom výkone pomery jalových prúdov výkonov vytvorili tak, ako
to bolo vysvetlené odseku 6. Naproti tomu
vedenie osobitne dlhé pri Vmalo bez kompenzácie konci vedenia
