Kniha sa zaoberá základmi svetelnej techniky po stránke teoretickej i praktickej. Po úvode o základných pojmoch a veličinách íiarenia, o zraku a vidění a o fotometrických veličinách a jednotkách sú statě o všetkých důležitých tisekoc.li svetelnej techniky: o prvotných a druhotných, svetelných zdrojoch, o farebných vlaslnostiach světla a predmetov, o svietidlách. V dalšej časti kniha podrobné rozoberá rózne spósoby výpočtov osvetlenia. Svetelnému potu a priestorovým charakteristikám je věnovaná dalšia čast knihy. Obšírná stat hovoří o meraní světla a farieb prvotných a druhotných zdrojov. Ďalšia čast knihy dáva stručný prehíad o druhoch osvetlenia a osvětlovaných priestoroch. Text je doplněný primeraným počtom obrázkov.
ýva pri
náhlom přechode tmavého prostredia světlého alebo pri rozsvie-
tení. Únava oka znižuje citlivost kontrast jasu, rych
lost vnímánia ostrost videnia. Oslnenie
Příliš velké jasy alebo nevhodné rozloženie jasov zornom poli,
připadne velký priestorový alebo časový kontrast jasov ruší zrakovú
pohodu, alebo zhoršuje znemožňuje videnie. Vzniká oslnenie. Móže spósobit poruchu zraku. Vpiyv únavy oka správné videnie
Správné videnie ovplyvňuje únava zraku, ktorá podmie-
nená nielen telesnou alebo duševnou únavou člověka, ale podmien-
kami osvetlenia. Podlá ČSN 0008 oslnenie nastáva pri zmene jasu zorného
pola pomere 100.
2.
2.lené, ale ktoré susedia osvetlenými, zdá obraz jasného predmetu
váčší, ako zodpovedalo jeho rozmerom vzdialenosti.
Oslnenie kontrastom (relatívne) nastáva pri příliš rozdielnom
jase dvoeh alebo viacerých susediacich ploch zornom poli. Vzniká tým, oslňujúci zdroj upútava
na seba pozornost úkor predmetu maximálneho sústredenia.
Podlá povahy rozloženia oslňujúceho jasu rozoznávame:
Absolútne oslnenie (oslnenie medzným jasom) spósobené vyso
kým jasom celého zorného pol’a alebo jeho velkej časti. spó-
28
.12. Dostavuje pocit nevolnosti únavy. Tento jav
nastáva pri modrom alebo fialovom svetle pri nižších hodnotách
jasu.
Obmedzujúce oslnenie zretelňe spósobuje zníženie zrakových
schopností.11.
Přechodné oslnenie nastáva náhlou změnou jasu zorného pola,
pretože tejto zmene oko prispósobuje oneskorene. Tento stav je
velm nebezpečný.
Oslnenie bráni správnému videniu (znižuje citlivost kontrasty,
ostrost videnia rýchlost vnímania). Zraková pohoda však narúša pri zmene
jasu pomere :10 .
Podía stupňa pósobenia rozoznávame:
Rušivé oslnenie, ktoré vyvolává nepříjemný pocit, pričom ne
musí zhoršovat činnost zraku.
Oslepujúce oslnenie také intenzívne, znemožňuje videnie
niekedy dlhšiu dobu zániku příčiny oslnenia. Hodnota
medzného jasu závisí mnohých okolností. Pri dennom osvetlení je
V3rššia (200 000 nt) ako pri umelom osvetlení 000 nt)
