Kniha sa zaoberá základmi svetelnej techniky po stránke teoretickej i praktickej. Po úvode o základných pojmoch a veličinách íiarenia, o zraku a vidění a o fotometrických veličinách a jednotkách sú statě o všetkých důležitých tisekoc.li svetelnej techniky: o prvotných a druhotných, svetelných zdrojoch, o farebných vlaslnostiach světla a predmetov, o svietidlách. V dalšej časti kniha podrobné rozoberá rózne spósoby výpočtov osvetlenia. Svetelnému potu a priestorovým charakteristikám je věnovaná dalšia čast knihy. Obšírná stat hovoří o meraní světla a farieb prvotných a druhotných zdrojov. Ďalšia čast knihy dáva stručný prehíad o druhoch osvetlenia a osvětlovaných priestoroch. Text je doplněný primeraným počtom obrázkov.
trva zra vněm u
Trvanie zrakového vněmu všeobecne líši trvania podnětu,
ktorý vyvolává. dosledku svetlocitlivých buniek, ktoré nie priamo osvet-
27
.10, (racfiácia
Tvorenie obrazov sietnici sprevádzajú mnohé fyziologické ja-
vy, ktorých najváčší praktický význam úkaz iradiácie.
Pri kolísaní svetelných hodnot výbojok napájaných striedavým
prúdom prejavuje stroboskopický jav, pri ktorom pravidelne sa
pohybujilci predmet zdanlivo pohybuje rýchlosťou inou ako sku
tečnou.8.
Najmenšia frekvencia, pri ktorej prejavuje zotrvačnosť zrako
vého vněmu, závisí prechádzajúcej adaptácie oka. Rýchlosť ním oni a
Zrakový vnem nevzniká súčasne světelným podnetom, ktorý
lio vyvolává, ani ním súčasne nezaniká. zřejmé, stroboskopický jav móže byť velm nebezpečný. Reciprořnú hodnotu tohto času nazývame rýchlosťou vní-
mania.
Iradiácia nastáva pri pozorovaní jasných predmetov tmavšom
pozadí.
Časovému faktoru vnímania třeba věnovat primeranú pozornost.
2.ov zákon).
Například čas, ktorý uplynie medzi podnetom vnemom pri jase
zorného pol’a 0,1 nt, asi pri jase asi 0,5 Táto okolnost
je důležitá pri osvetlení komunikácií. Rýchlosť vní-
mania zvyšuje zvyšováním jasov zornom poli asi 300 vy-
tváraníin kontrastov nevyhnutných pro rýchle rozoznávanie pred-
metov. Medzi vznikom podnětu
v zornom poli jeho uvědoměním musí uskutočnit celý rad zloži-
týcíi dejov sietnici, nervovej sústave mozgu. Tieto deje zaberú
určitý čas.
Rýchlosť vnímania závisí hladiny jasu zornom poli od
kontrastu mcdzi pozorovaným predmetom pozadím. Doba jeho pósobenia zváčšuje intenzitou pod
nětu.
2.2. Preto možné, niektorý bod sietnice dráždi svetelným
podnetom, intenzita ktorého periodicky menl váčšou frekvenciou,
ako frekvencia splývania, vnem rovnaký ako pri konštantnom
podnete intenzitou, ktorá rovná aritmetickému priemeru perio
dického popudu (Talbot.9. Například pri
jase pozadia 100 asi impulzov sekundu, pri jase 0,01 nt
asi impulzov sekundu
