Kniha sa zaoberá základmi svetelnej techniky po stránke teoretickej i praktickej. Po úvode o základných pojmoch a veličinách íiarenia, o zraku a vidění a o fotometrických veličinách a jednotkách sú statě o všetkých důležitých tisekoc.li svetelnej techniky: o prvotných a druhotných, svetelných zdrojoch, o farebných vlaslnostiach světla a predmetov, o svietidlách. V dalšej časti kniha podrobné rozoberá rózne spósoby výpočtov osvetlenia. Svetelnému potu a priestorovým charakteristikám je věnovaná dalšia čast knihy. Obšírná stat hovoří o meraní světla a farieb prvotných a druhotných zdrojov. Ďalšia čast knihy dáva stručný prehíad o druhoch osvetlenia a osvětlovaných priestoroch. Text je doplněný primeraným počtom obrázkov.
Luminiscencia
Luminiscenciou nazývame jav, pri ktorom hmota vysiela elektro
magnetické žiarenie, ktorého intenzita pri istých vlnových dížkach
alebo úzkých spektrálných pásmach váčšia, ako teplotně žiarenie
hmoty pri tej istej teplote. optickej pyro
metrii táto vlnová dlžka obvykle 655 nm. Fotoluminiscencia zahřňa dva javy: flúores-
cenciu, pri ktorej vyžarovanie vzbudeného žiarenia trvá len počas
budiaceho žiarenia fosforescenciu, pri ktorej vzbudené žiarenie trvá
nějaký čas zániku budiaceho žiarenia.3.
Je niekol’ko druhov luminiscencie: elektroluminiscencia, foto
luminiscencia, chemiluminiscencia, triboluminiscencia iné.
Elektroluminiscencia, ako sám názov naznačuje, luminiscencia
niektorých tuhých hmot pósobením elektrického pola. Spektrum luminiscenčného žiarenia čia-
rové alebo pásové.2.4.
20
.
Fotoluminiscencia vyvolaná ultrafialovým, viditelným alebo
infračerveným žiarením.
Pri reálných telesách přirovnáváme rózne vlastnosti ich žiarenia
k žiareniu čierneho telesa určujeme ekvivalentnú teplotu čierneho
telesa, ktorého žiarenie porovnávanej vlastnosti rovná
žiareniu, ktoré berieme úvahy. Vzhladom to, že
cierne teleso pri rovnakej skutočnej teplote vyššiu intenzitu
vyžarovania ako ktorékolvek iné teleso, teplota úhrnného žiarenia
telesa nižšia ako jeho skutočná teplota. PorovnávacÁe teploty
Spektrálne zloženie žiarenia čierneho telesa zodpovie presne ur-
čenej teplote podlá Planckovho zákona.4.1.
Podlá toho, posudzují'tno oelkovú intenzitu vyžarovania alebo
spektrálnu hustotu žiare (jasu), alebo jeho chromatickosť, rozoznáva-
me tieto ekvivalentně teploty:
a) Teplota úhrnného žiarenia teplota čierneho telesa, pri ktorej
sa jeho intenzita vyžarovania rovná intenzite vyžarovania telesa,
berúceho úvahy, pri jeho skutočnej teplote.
c) Teplota chromatickosti teplota čierneho telesa, pri ktorej
má jeho žiarenie rovnakú chromatickosť ako žiarenie uvažovaného
telesa pri jeho skutočnej teplote.
1.1.
b) Teplota žiare (jasu) (T^) teplota čierneho telesa, pri ktorej jeho
spektrálná hustota žiare (jasu) pri danej vlnovej dlžke rovná
spektrálnej hustotě žiare (jasu) telesa, berúceho úvahy, pri tej
istej vlnovej dlžke pri jeho skutočnej teplote
