Kniha sa zaoberá základmi svetelnej techniky po stránke teoretickej i praktickej. Po úvode o základných pojmoch a veličinách íiarenia, o zraku a vidění a o fotometrických veličinách a jednotkách sú statě o všetkých důležitých tisekoc.li svetelnej techniky: o prvotných a druhotných, svetelných zdrojoch, o farebných vlaslnostiach světla a predmetov, o svietidlách. V dalšej časti kniha podrobné rozoberá rózne spósoby výpočtov osvetlenia. Svetelnému potu a priestorovým charakteristikám je věnovaná dalšia čast knihy. Obšírná stat hovoří o meraní světla a farieb prvotných a druhotných zdrojov. Ďalšia čast knihy dáva stručný prehíad o druhoch osvetlenia a osvětlovaných priestoroch. Text je doplněný primeraným počtom obrázkov.
Špektrálnu intenzitu vvžaro-
vania teplotného žiariěa, po
známe jeho špektrálnu emisivitu
f(A, 7'), určíme pomocou uprave
ného Planckovho zákona
i/;,x(A, )'= e(A, l)
Obr.
. Príkladom sivého žiariěa uhlíkové vlákno.Teplotně žiariče, ktorých spektrálná emisivita uvažovanom
rozsahu spektra nezávislá vlnovej dlžky, nazývame neselektívnymi
žiaričmi. Neselektívny žiarič móže byť buď číernv žiarič (pohlcuje
všctko dopadajúce žiarenie), alebo sivý žiarič (pohlcuje len ěasť do-
padajúceho žiarenia).
Pre rózne kovy činitel' je:
K I04
volfrám 1,47
tantal 1,31
osmium 1,08
molybdén 1,18
striebro 1,20
platina 1,25
nikel 1,65
Hodnota celkovej emisivity e(T pri reálných žiariacich telesách
je menšia ako Pre čierne teleso maximálnu hodnotu e(T) 1. Spektrálná emisivita volfrámu
e (Á, závislosti vlnovej dížky A
pre rózne teploty
Pri určení celkovej hodnoty intenzity vyžarovania teplotného
žiariěa definujeme celkovú emisivitu
, )
K Mt,(T)
Stefanov—Boltzmannov zákon móžeme upravit pre reál žia-
riace tele.sá tvar
M'0(T f(T aT4
Hodnota e(T) mění teplotou podlá empirického vzorca
e(T) e~íiT)
kde /Sje činitel’ závislý druhu kovu
