|
Kategorie: Diplomové, bakalářské práce |
Tento dokument chci!
Táto práca sa zaoberá možnosťami využitia koncepcie softwarového rádia pre rádioamatérske účely v pásme KV a jej následnej implementácie do vhodne navrhnutého hardwaru. Cieľom je návrh transceiveru schopného pracovať v režimoch AM, FM, SSB, a CW. V rámci teoretického rozboru problematiky sú preskúmané používané architektúry softwarových rádií a ich jednotlivé bloky. Rozbor je zameraný hlavne na analógové časti reťazca, ako sú vstupný a koncový zosilňovač, filtre a prevodníky. Ďalej sú preskúmané algoritmy spracovania signálov pre prijímač aj vysielač v daných režimoch a zostavené ich počítačové modely. Navrhnuté algoritmy sú následne implementované do obvodu FPGA (Virtex-5) na dostupnej vývojovej doske.
Výstupy počítačových modelov základom pre
nasledujúcu implementáciu zvolenom hardware (FPGA). prvej časti práce spracované teoretické
poznatky diskutovanej problematike opisovaný výber konkrétnych súčiastok a
zapojení (kapitola 1). Predovšetkým pásmo krátkych vĺn (KV) súčasnosti
„v dosahu“ parametrov jednotlivých obvodov potrebných realizáciu takéhoto
softwarovo definovaného transceiveru. Výstupy
práce ako schéma logického zapojenia (priložené obale práce), schémy popisy
k použitej vývojovej doske obvodom, ich manuály všetky materiály súvisiace
s vytváraním dizajnu (zdrojový kód, schematické popisy, simulačné súbory) sa
nachádzajú priloženom CD.
Práca členená štyroch častí.
. Dôraz kladený hlavne na
obvody tzv. základe možností, ktoré doska poskytuje bol
hľadaný optimálny dizajn hľadiska funkčnosti ako užívateľskej prívetivosti. Okrem komerčne využiteľných
aplikácií však softwarové rádio určite nájde svoje uplatnenie oblasti, akou je
rádioamatérske vysielanie.
Záverečná časť skúma možnosti praktickej implementácie softwarového rádia do
obvodu FPGA vybranej vývojovej doske.
Zásadným obmedzením bola spočiatku nedostatočná rýchlosť A/D prevodníkov
a výpočtový výkon digitálnych obvodov. Úvodná časť zameraná teoretické pozadie problematiky, softwarového
rádia všeobecnosti ako jeho jednotlivých súčastí.
V tretej časti postupne popísaná praktická implementácia transceiveru (kapitola 3). Dôraz kladený hlavne vytváranie
softwarového popisu transceiveru.
Druhá časť práce zaoberá teóriou spracovania signálov. Ďalej preskúmané možnosti obnovenia nosnej, hlavne systém
PLL, ktorý tiež modelovaný.1
ÚVOD
Digitálne spracovanie signálov postupne nachádza miesto aplikáciách, ktoré boli
pre vývojárov pred desaťročím len snom. „RF front-end“, teda časti transceiveru antény A/D resp. Transceiver mal byť schopný pracovať režimoch AM, FM, SSB
a CW. Záver
praktickej časti obsahuje testovanie transceiveru meranie jeho parametrov.
Zhrnutie zhodnotenie práce možné nájsť záverečnej časti (kapitola 4). Ako príklad
je možné spomenúť digitálne riešenie mobilných staníc globálnych telekomunikačných
systémov, ktorých vývoj prebieha súčasnosti.
V budúcnosti jeho využitie predpokladá skutočne masovom meradle. Preskúmané sú
požadované režimy (modulácie) každému zostavený počítačový model pre
overenie algoritmu. D/A
prevod, tiež možnosti výberu realizácie bloku digitálneho spracovania signálov. Postupom času však možnosti použitia
softwarovej koncepcie prijímačov alebo vysielačov posúvajú čoraz vyššie kmitočty.
Výhody, ktoré toho vyplývajú, urobili softwarového rádia perspektívny systém.
Táto práca zaoberá možnosťami jeho návrhu následne jeho návrhom
a realizáciou. Druhá časť venovaná teórii spracovania signálov (kapitola 2).
Okrem všeobecných charakteristík tejto časti uvedené tiež popisy vlastnosti
konkrétnych obvodov, ktoré vhodné použitie danej aplikácii. Jednou takých oblastí rádiotechnika
