|
Kategorie: Diplomové, bakalářské práce |
Tento dokument chci!
Táto práca sa zaoberá možnosťami využitia koncepcie softwarového rádia pre rádioamatérske účely v pásme KV a jej následnej implementácie do vhodne navrhnutého hardwaru. Cieľom je návrh transceiveru schopného pracovať v režimoch AM, FM, SSB, a CW. V rámci teoretického rozboru problematiky sú preskúmané používané architektúry softwarových rádií a ich jednotlivé bloky. Rozbor je zameraný hlavne na analógové časti reťazca, ako sú vstupný a koncový zosilňovač, filtre a prevodníky. Ďalej sú preskúmané algoritmy spracovania signálov pre prijímač aj vysielač v daných režimoch a zostavené ich počítačové modely. Navrhnuté algoritmy sú následne implementované do obvodu FPGA (Virtex-5) na dostupnej vývojovej doske.
1
ÚVOD
Digitálne spracovanie signálov postupne nachádza miesto aplikáciách, ktoré boli
pre vývojárov pred desaťročím len snom. Dôraz kladený hlavne vytváranie
softwarového popisu transceiveru.
. Jednou takých oblastí rádiotechnika. Dôraz kladený hlavne na
obvody tzv.
Výhody, ktoré toho vyplývajú, urobili softwarového rádia perspektívny systém. Okrem komerčne využiteľných
aplikácií však softwarové rádio určite nájde svoje uplatnenie oblasti, akou je
rádioamatérske vysielanie.
Záverečná časť skúma možnosti praktickej implementácie softwarového rádia do
obvodu FPGA vybranej vývojovej doske. Výstupy
práce ako schéma logického zapojenia (priložené obale práce), schémy popisy
k použitej vývojovej doske obvodom, ich manuály všetky materiály súvisiace
s vytváraním dizajnu (zdrojový kód, schematické popisy, simulačné súbory) sa
nachádzajú priloženom CD. Ako príklad
je možné spomenúť digitálne riešenie mobilných staníc globálnych telekomunikačných
systémov, ktorých vývoj prebieha súčasnosti.
Zhrnutie zhodnotenie práce možné nájsť záverečnej časti (kapitola 4). Predovšetkým pásmo krátkych vĺn (KV) súčasnosti
„v dosahu“ parametrov jednotlivých obvodov potrebných realizáciu takéhoto
softwarovo definovaného transceiveru.
Táto práca zaoberá možnosťami jeho návrhu následne jeho návrhom
a realizáciou.
V tretej časti postupne popísaná praktická implementácia transceiveru (kapitola 3). Ďalej preskúmané možnosti obnovenia nosnej, hlavne systém
PLL, ktorý tiež modelovaný.
Zásadným obmedzením bola spočiatku nedostatočná rýchlosť A/D prevodníkov
a výpočtový výkon digitálnych obvodov.
Práca členená štyroch častí. „RF front-end“, teda časti transceiveru antény A/D resp. základe možností, ktoré doska poskytuje bol
hľadaný optimálny dizajn hľadiska funkčnosti ako užívateľskej prívetivosti. Záver
praktickej časti obsahuje testovanie transceiveru meranie jeho parametrov.
V budúcnosti jeho využitie predpokladá skutočne masovom meradle. Transceiver mal byť schopný pracovať režimoch AM, FM, SSB
a CW. Postupom času však možnosti použitia
softwarovej koncepcie prijímačov alebo vysielačov posúvajú čoraz vyššie kmitočty.
Okrem všeobecných charakteristík tejto časti uvedené tiež popisy vlastnosti
konkrétnych obvodov, ktoré vhodné použitie danej aplikácii. Preskúmané sú
požadované režimy (modulácie) každému zostavený počítačový model pre
overenie algoritmu. prvej časti práce spracované teoretické
poznatky diskutovanej problematike opisovaný výber konkrétnych súčiastok a
zapojení (kapitola 1). Úvodná časť zameraná teoretické pozadie problematiky, softwarového
rádia všeobecnosti ako jeho jednotlivých súčastí. D/A
prevod, tiež možnosti výberu realizácie bloku digitálneho spracovania signálov. Výstupy počítačových modelov základom pre
nasledujúcu implementáciu zvolenom hardware (FPGA).
Druhá časť práce zaoberá teóriou spracovania signálov. Druhá časť venovaná teórii spracovania signálov (kapitola 2)
