Softwarově definovaný transceiver pro radioamatérský provoz

| Kategorie: Diplomové, bakalářské práce  | Tento dokument chci!

Táto práca sa zaoberá možnosťami využitia koncepcie softwarového rádia pre rádioamatérske účely v pásme KV a jej následnej implementácie do vhodne navrhnutého hardwaru. Cieľom je návrh transceiveru schopného pracovať v režimoch AM, FM, SSB, a CW. V rámci teoretického rozboru problematiky sú preskúmané používané architektúry softwarových rádií a ich jednotlivé bloky. Rozbor je zameraný hlavne na analógové časti reťazca, ako sú vstupný a koncový zosilňovač, filtre a prevodníky. Ďalej sú preskúmané algoritmy spracovania signálov pre prijímač aj vysielač v daných režimoch a zostavené ich počítačové modely. Navrhnuté algoritmy sú následne implementované do obvodu FPGA (Virtex-5) na dostupnej vývojovej doske.

Vydal: FEKT VUT Brno Autor: Anton Paus

Strana 13 z 102

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
Transceiver mal byť schopný pracovať režimoch AM, FM, SSB a CW. Táto práca zaoberá možnosťami jeho návrhu následne jeho návrhom a realizáciou. Preskúmané sú požadované režimy (modulácie) každému zostavený počítačový model pre overenie algoritmu. V tretej časti postupne popísaná praktická implementácia transceiveru (kapitola 3). Záverečná časť skúma možnosti praktickej implementácie softwarového rádia do obvodu FPGA vybranej vývojovej doske. V budúcnosti jeho využitie predpokladá skutočne masovom meradle. Ďalej preskúmané možnosti obnovenia nosnej, hlavne systém PLL, ktorý tiež modelovaný. Zhrnutie zhodnotenie práce možné nájsť záverečnej časti (kapitola 4). Dôraz kladený hlavne vytváranie softwarového popisu transceiveru. Okrem komerčne využiteľných aplikácií však softwarové rádio určite nájde svoje uplatnenie oblasti, akou je rádioamatérske vysielanie. Dôraz kladený hlavne na obvody tzv. Jednou takých oblastí rádiotechnika. Zásadným obmedzením bola spočiatku nedostatočná rýchlosť A/D prevodníkov a výpočtový výkon digitálnych obvodov. základe možností, ktoré doska poskytuje bol hľadaný optimálny dizajn hľadiska funkčnosti ako užívateľskej prívetivosti. Práca členená štyroch častí.1 ÚVOD Digitálne spracovanie signálov postupne nachádza miesto aplikáciách, ktoré boli pre vývojárov pred desaťročím len snom. Výhody, ktoré toho vyplývajú, urobili softwarového rádia perspektívny systém. Druhá časť venovaná teórii spracovania signálov (kapitola 2). D/A prevod, tiež možnosti výberu realizácie bloku digitálneho spracovania signálov. Postupom času však možnosti použitia softwarovej koncepcie prijímačov alebo vysielačov posúvajú čoraz vyššie kmitočty. Úvodná časť zameraná teoretické pozadie problematiky, softwarového rádia všeobecnosti ako jeho jednotlivých súčastí. Záver praktickej časti obsahuje testovanie transceiveru meranie jeho parametrov. Ako príklad je možné spomenúť digitálne riešenie mobilných staníc globálnych telekomunikačných systémov, ktorých vývoj prebieha súčasnosti. prvej časti práce spracované teoretické poznatky diskutovanej problematike opisovaný výber konkrétnych súčiastok a zapojení (kapitola 1). „RF front-end“, teda časti transceiveru antény A/D resp. Výstupy počítačových modelov základom pre nasledujúcu implementáciu zvolenom hardware (FPGA). Okrem všeobecných charakteristík tejto časti uvedené tiež popisy vlastnosti konkrétnych obvodov, ktoré vhodné použitie danej aplikácii. Predovšetkým pásmo krátkych vĺn (KV) súčasnosti „v dosahu“ parametrov jednotlivých obvodov potrebných realizáciu takéhoto softwarovo definovaného transceiveru. Výstupy práce ako schéma logického zapojenia (priložené obale práce), schémy popisy k použitej vývojovej doske obvodom, ich manuály všetky materiály súvisiace s vytváraním dizajnu (zdrojový kód, schematické popisy, simulačné súbory) sa nachádzajú priloženom CD. . Druhá časť práce zaoberá teóriou spracovania signálov