Softwarově definovaný transceiver pro radioamatérský provoz

| Kategorie: Diplomové, bakalářské práce  | Tento dokument chci!

Táto práca sa zaoberá možnosťami využitia koncepcie softwarového rádia pre rádioamatérske účely v pásme KV a jej následnej implementácie do vhodne navrhnutého hardwaru. Cieľom je návrh transceiveru schopného pracovať v režimoch AM, FM, SSB, a CW. V rámci teoretického rozboru problematiky sú preskúmané používané architektúry softwarových rádií a ich jednotlivé bloky. Rozbor je zameraný hlavne na analógové časti reťazca, ako sú vstupný a koncový zosilňovač, filtre a prevodníky. Ďalej sú preskúmané algoritmy spracovania signálov pre prijímač aj vysielač v daných režimoch a zostavené ich počítačové modely. Navrhnuté algoritmy sú následne implementované do obvodu FPGA (Virtex-5) na dostupnej vývojovej doske.

Vydal: FEKT VUT Brno Autor: Anton Paus

Strana 13 z 102

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
Zásadným obmedzením bola spočiatku nedostatočná rýchlosť A/D prevodníkov a výpočtový výkon digitálnych obvodov. Ďalej preskúmané možnosti obnovenia nosnej, hlavne systém PLL, ktorý tiež modelovaný. D/A prevod, tiež možnosti výberu realizácie bloku digitálneho spracovania signálov. Preskúmané sú požadované režimy (modulácie) každému zostavený počítačový model pre overenie algoritmu. V budúcnosti jeho využitie predpokladá skutočne masovom meradle. Záverečná časť skúma možnosti praktickej implementácie softwarového rádia do obvodu FPGA vybranej vývojovej doske. Zhrnutie zhodnotenie práce možné nájsť záverečnej časti (kapitola 4). . Táto práca zaoberá možnosťami jeho návrhu následne jeho návrhom a realizáciou. Jednou takých oblastí rádiotechnika. Druhá časť venovaná teórii spracovania signálov (kapitola 2). prvej časti práce spracované teoretické poznatky diskutovanej problematike opisovaný výber konkrétnych súčiastok a zapojení (kapitola 1). Postupom času však možnosti použitia softwarovej koncepcie prijímačov alebo vysielačov posúvajú čoraz vyššie kmitočty. Okrem všeobecných charakteristík tejto časti uvedené tiež popisy vlastnosti konkrétnych obvodov, ktoré vhodné použitie danej aplikácii. Úvodná časť zameraná teoretické pozadie problematiky, softwarového rádia všeobecnosti ako jeho jednotlivých súčastí. Práca členená štyroch častí.1 ÚVOD Digitálne spracovanie signálov postupne nachádza miesto aplikáciách, ktoré boli pre vývojárov pred desaťročím len snom. Druhá časť práce zaoberá teóriou spracovania signálov. základe možností, ktoré doska poskytuje bol hľadaný optimálny dizajn hľadiska funkčnosti ako užívateľskej prívetivosti. Výstupy práce ako schéma logického zapojenia (priložené obale práce), schémy popisy k použitej vývojovej doske obvodom, ich manuály všetky materiály súvisiace s vytváraním dizajnu (zdrojový kód, schematické popisy, simulačné súbory) sa nachádzajú priloženom CD. Dôraz kladený hlavne na obvody tzv. „RF front-end“, teda časti transceiveru antény A/D resp. Okrem komerčne využiteľných aplikácií však softwarové rádio určite nájde svoje uplatnenie oblasti, akou je rádioamatérske vysielanie. Záver praktickej časti obsahuje testovanie transceiveru meranie jeho parametrov. Ako príklad je možné spomenúť digitálne riešenie mobilných staníc globálnych telekomunikačných systémov, ktorých vývoj prebieha súčasnosti. Predovšetkým pásmo krátkych vĺn (KV) súčasnosti „v dosahu“ parametrov jednotlivých obvodov potrebných realizáciu takéhoto softwarovo definovaného transceiveru. V tretej časti postupne popísaná praktická implementácia transceiveru (kapitola 3). Transceiver mal byť schopný pracovať režimoch AM, FM, SSB a CW. Výhody, ktoré toho vyplývajú, urobili softwarového rádia perspektívny systém. Výstupy počítačových modelov základom pre nasledujúcu implementáciu zvolenom hardware (FPGA). Dôraz kladený hlavne vytváranie softwarového popisu transceiveru