Z´AKLADN´E ROZDELENIE OPTIKY
Svetlo elektromagnetick´e vlnenie, ktor´e mˆoˇzeme pop´ısat’ rovnak´ymi teore-
tick´ymi princ´ıpmi ako vˇsetky in´e formy elektromagnetick´eho ˇziarenia. Extrem´alna hodnota
16
.1)
kde diferenˇcn´y element d´lˇzky.
Vlnov´a optika pribliˇzn´y popis svetla, ktor´e pop´ısan´e jednoduchou skal´arnou
funkciou. Podl’a [1] s´u z´akladn´e postul´aty
l´uˇcovej optiky nasledovn´e:
- Svetlo ˇs´ıri forme l´uˇcov, ktor´e s´u emitovan´e sveteln´ymi zdrojmi mˆoˇzu byt’
pozorovan´e, ked’ dosiahnu optick´y detektor. T´ato te´oria
nach´adza uplatnenie optickej komunik´acii hlavne pri urˇcovan´ı podmienok
vedenia sveteln´ych l´uˇcov optick´ych vl´aknach.
D´lˇzka optickej dr´ahy definovan´a ako s´uˇcin indexu lomu d´lˇzky, ktor´u mus´ı
svetlo prejst’.
- Optick´e prostredie charakterizovan´e indexom lomu Index lomu je
pomer r´ychlosti svetla v´akuu r´ychlosti svetla danom prostred´ı c.1 L´uˇcov´a (Geometrick´a) optika
Je najjednoduchˇsou te´oriou svetla.
- Podl’a Fermatovho princ´ıpu, optick´e l´uˇce ˇs´ıriace medzi dvoma bodmi B
sleduj´u tak´u dr´ahu, aby doba prechodu l´uˇcov medzi dvoma bodmi dosaho-
vala extrem´alne hodnoty vzhl’adom susedn´ym dr´aham.
- nehomog´ennom prostred´ı index lomu n(r) funkciou polohy (x, z). Popisuje v¨aˇcˇsinu beˇzn´ych sveteln´ych javov. D´lˇzka
optickej dr´ahy medzi dvoma bodmi teda
d´lˇzka optickej dr´ahy =
A
B
n(r) ds, (1. ˇCas potrebn´y tomu, aby svetlo preˇslo
z bodu bodu ´umern´y d´lˇzke optickej dr´ahy. Optick´e
javy, ktor´e nemˆoˇzu byt’ vysvetlen´e klasicky s´u pop´ısan´e kvantovou optikou.
Jej z´akladnou ´ulohou urˇcovanie polohy smeru optick´ych l´uˇcov. r´amci
klasickej optiky poskytuje naj´uplnejˇs´ı popis svetla elektromagnetick´a optika. Elektromag-
netick´e ˇziarenie vyˇzaruje tvare dvoch spojen´ych vektorov´ych v´ln vlny elek-
trick´eho pol’a magnetick´eho pol’a. Tento model svetla naz´yva l´uˇcov´a alebo geometrick´a optika.[1]
1. s´u rozmery predmetov cez ktor´e ˇs´ıria sveteln´e vlny omnoho v¨aˇcˇsie
ako vlnov´a d´lˇzka, mˆoˇzeme svetlo pop´ısat’ pomocou l´uˇcov splˇnuj´ucich geometrick´e
pravidl´a
