Predkladaný vysokoškolský učebný text má elektronickú formu a obsahuje všeobecné
poznatky súvisiace s teoretickou a praktickou výučbou v rámci predmetu „Informatické
a priemyselné meranie“. Tento predmet je súčasťou študijných programov bakalárskeho
štúdia na Fakulte elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach. Jedná sa
o akreditovaný študijný program: „Aplikovaná informatika“ v študijnom odbore „Aplikovaná
informatika“.. Jeho absolvovaním študenti získajú . 6 kreditov.
Autor: Miroslav Mojžiš
Strana 28 z 79
Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.
pre zvolenú pravdepodobnosť (spoľahlivosť)
99,5 t. Meranie uskutočňujeme spravidla jedenkrát. nemení veličina ktorej (sledovanej meraná veličina funkčne
závislá. Zvyšovať
počet meraní spočiatku svoje opodstatnenie.j. hodnota ktorú chceme odmerať ale
ktorá vždy zaťažená minimálne náhodnými chybami, takže nám priamo nedostupná.
3. presnosť merania zväčšuje. Svoju pozornosť budeme venovať len elektrickým veličinám. KVALITA MERANIA JEJ POSÚDENIE
3.j.
Najkvalitnejšie meranie pri ktorom určujeme jeho presnosť označíme ako
kvalitatívna trieda merania Toto meranie typické tým jeho výsledok pozostáva z
najpravdepodobnejšej hodnoty meranej veličiny hraníc medzi ktorými bude nachádzať
skutočná hodnota meranej veličiny, ktoré reprezentujú presnosť merania. občianskom živote tvorí informatívne meranie výrazne
prevažnú časť prípadov všetkých meraní. Úroveň
záruky týchto hraníc bude daná úrovňou našej dôvery výrobcovi meracieho zariadenia, ktoré
používame kde údaj presnosti uvedený.1. Záruka takéhoto výsledku
sa však získa vlastným meraním štatistickým výpočtom.
Bude predstavovať také meranie, ktorého výsledok okrem informatívnej hodnoty meranej
veličiny obsahuje údaj presnosti merania. Meranie vykonávame tiež len jedenkrát. zvyšujúcim počtom meraní prechádza náhodný výber
pozvoľna základný súbor vzťah (2.
Meranie najhoršej kvalitatívnej triede ktorú nazveme povedzme kvalitatívna
trieda merania také meranie, kde výsledok merania tvorí jedna hodnota bez akýchkoľvek
ďalších doplňujúcich údajov.6) blíži vzťahu (2. Výsledky takýchto meraní majú tvar: teplota izbe 24°C, stôl dĺžku 1,2 m,
dyňa váži 5,5 atď. Uvedenej hodnote hovoríme informatívna meranie tiež zvykne
označovať ako informatívne meranie.Priemyselné meranie M
- -
spoľahlivosť určí výrazu 100 1-α Napr. 0,005 máme hodnoty závislosti počte nameraných hodnôt nasledovné:
n'-1 5
t 127,32 14,089 7,4533 5,5976 4,7733
n'-1 30
t 3,5814 3,286 3,1534 3,0298
Vidíme, koeficient spočiatku klesá prudko, pribúdajúcim počtom meraní
interval ktorom skutočná hodnota zmenšuje, t. kedy rušivé veličiny budú mať svoje hodnoty určitých
medziach. V
tejto kapitole budeme zaoberať len tými prípadmi merania, kde meraná hodnota veličiny sa
podstatne nemení resp. Tento údaj uvádza forme hraníc, medzi ktorými
sa bude nachádzať tzv. Približne počtu meraní však koeficient t,
klesá neúmerne pomaly stále pomalšie takže ďalej zvyšovať počet meraní účelom dosiahnutia
väčšej presnosti neefektívne.
V poradí druhú kvalitatívnu triedu označíme ako kvalitatívna trieda merania B. technickej praxi tvorí tiež nezanedbateľný podiel zo
všetkých meraní. d
Presnosť merania kľúčovým paramatrom meraní zásade môžeme
považovať synonymum kvality merania. Merania potrebné viacnásobne
zopakovať rovnakých podmienok tj. Podľa toho ako spoľahlivo vieme určiť hodnotu
presnosti merania, môžeme jednotlivé merania rozdeliť zásade troch kvalitatívnych tried. skutočná hodnota meranej veličiny, tj.5), ktorý platí pre základný súbor.
