Predkladaný vysokoškolský učebný text má elektronickú formu a obsahuje všeobecné
poznatky súvisiace s teoretickou a praktickou výučbou v rámci predmetu „Informatické
a priemyselné meranie“. Tento predmet je súčasťou študijných programov bakalárskeho
štúdia na Fakulte elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach. Jedná sa
o akreditovaný študijný program: „Aplikovaná informatika“ v študijnom odbore „Aplikovaná
informatika“.. Jeho absolvovaním študenti získajú . 6 kreditov.
Autor: Miroslav Mojžiš
Strana 28 z 79
Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.
občianskom živote tvorí informatívne meranie výrazne
prevažnú časť prípadov všetkých meraní.
3.
Najkvalitnejšie meranie pri ktorom určujeme jeho presnosť označíme ako
kvalitatívna trieda merania Toto meranie typické tým jeho výsledok pozostáva z
najpravdepodobnejšej hodnoty meranej veličiny hraníc medzi ktorými bude nachádzať
skutočná hodnota meranej veličiny, ktoré reprezentujú presnosť merania. kedy rušivé veličiny budú mať svoje hodnoty určitých
medziach.5), ktorý platí pre základný súbor. zvyšujúcim počtom meraní prechádza náhodný výber
pozvoľna základný súbor vzťah (2. technickej praxi tvorí tiež nezanedbateľný podiel zo
všetkých meraní. nemení veličina ktorej (sledovanej meraná veličina funkčne
závislá. Merania potrebné viacnásobne
zopakovať rovnakých podmienok tj. KVALITA MERANIA JEJ POSÚDENIE
3.
.
Meranie najhoršej kvalitatívnej triede ktorú nazveme povedzme kvalitatívna
trieda merania také meranie, kde výsledok merania tvorí jedna hodnota bez akýchkoľvek
ďalších doplňujúcich údajov. V
tejto kapitole budeme zaoberať len tými prípadmi merania, kde meraná hodnota veličiny sa
podstatne nemení resp. Tento údaj uvádza forme hraníc, medzi ktorými
sa bude nachádzať tzv. Výsledky takýchto meraní majú tvar: teplota izbe 24°C, stôl dĺžku 1,2 m,
dyňa váži 5,5 atď. Úroveň
záruky týchto hraníc bude daná úrovňou našej dôvery výrobcovi meracieho zariadenia, ktoré
používame kde údaj presnosti uvedený.6) blíži vzťahu (2. Meranie vykonávame tiež len jedenkrát.Priemyselné meranie M
- -
spoľahlivosť určí výrazu 100 1-α Napr. skutočná hodnota meranej veličiny, tj. Zvyšovať
počet meraní spočiatku svoje opodstatnenie. 0,005 máme hodnoty závislosti počte nameraných hodnôt nasledovné:
n'-1 5
t 127,32 14,089 7,4533 5,5976 4,7733
n'-1 30
t 3,5814 3,286 3,1534 3,0298
Vidíme, koeficient spočiatku klesá prudko, pribúdajúcim počtom meraní
interval ktorom skutočná hodnota zmenšuje, t.
Bude predstavovať také meranie, ktorého výsledok okrem informatívnej hodnoty meranej
veličiny obsahuje údaj presnosti merania. Meranie uskutočňujeme spravidla jedenkrát. pre zvolenú pravdepodobnosť (spoľahlivosť)
99,5 t. Približne počtu meraní však koeficient t,
klesá neúmerne pomaly stále pomalšie takže ďalej zvyšovať počet meraní účelom dosiahnutia
väčšej presnosti neefektívne. presnosť merania zväčšuje.1.j. hodnota ktorú chceme odmerať ale
ktorá vždy zaťažená minimálne náhodnými chybami, takže nám priamo nedostupná. Svoju pozornosť budeme venovať len elektrickým veličinám. Podľa toho ako spoľahlivo vieme určiť hodnotu
presnosti merania, môžeme jednotlivé merania rozdeliť zásade troch kvalitatívnych tried. Záruka takéhoto výsledku
sa však získa vlastným meraním štatistickým výpočtom.j.
V poradí druhú kvalitatívnu triedu označíme ako kvalitatívna trieda merania B. d
Presnosť merania kľúčovým paramatrom meraní zásade môžeme
považovať synonymum kvality merania. Uvedenej hodnote hovoríme informatívna meranie tiež zvykne
označovať ako informatívne meranie
