Predkladaný vysokoškolský učebný text má elektronickú formu a obsahuje všeobecné
poznatky súvisiace s teoretickou a praktickou výučbou v rámci predmetu „Informatické
a priemyselné meranie“. Tento predmet je súčasťou študijných programov bakalárskeho
štúdia na Fakulte elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach. Jedná sa
o akreditovaný študijný program: „Aplikovaná informatika“ v študijnom odbore „Aplikovaná
informatika“.. Jeho absolvovaním študenti získajú . 6 kreditov.
Autor: Miroslav Mojžiš
Strana 28 z 79
Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.
Merania potrebné viacnásobne
zopakovať rovnakých podmienok tj. Výsledky takýchto meraní majú tvar: teplota izbe 24°C, stôl dĺžku 1,2 m,
dyňa váži 5,5 atď. Približne počtu meraní však koeficient t,
klesá neúmerne pomaly stále pomalšie takže ďalej zvyšovať počet meraní účelom dosiahnutia
väčšej presnosti neefektívne.
Najkvalitnejšie meranie pri ktorom určujeme jeho presnosť označíme ako
kvalitatívna trieda merania Toto meranie typické tým jeho výsledok pozostáva z
najpravdepodobnejšej hodnoty meranej veličiny hraníc medzi ktorými bude nachádzať
skutočná hodnota meranej veličiny, ktoré reprezentujú presnosť merania. 0,005 máme hodnoty závislosti počte nameraných hodnôt nasledovné:
n'-1 5
t 127,32 14,089 7,4533 5,5976 4,7733
n'-1 30
t 3,5814 3,286 3,1534 3,0298
Vidíme, koeficient spočiatku klesá prudko, pribúdajúcim počtom meraní
interval ktorom skutočná hodnota zmenšuje, t.
3. kedy rušivé veličiny budú mať svoje hodnoty určitých
medziach. Uvedenej hodnote hovoríme informatívna meranie tiež zvykne
označovať ako informatívne meranie. technickej praxi tvorí tiež nezanedbateľný podiel zo
všetkých meraní. d
Presnosť merania kľúčovým paramatrom meraní zásade môžeme
považovať synonymum kvality merania. KVALITA MERANIA JEJ POSÚDENIE
3. Meranie uskutočňujeme spravidla jedenkrát. Tento údaj uvádza forme hraníc, medzi ktorými
sa bude nachádzať tzv. V
tejto kapitole budeme zaoberať len tými prípadmi merania, kde meraná hodnota veličiny sa
podstatne nemení resp.6) blíži vzťahu (2. pre zvolenú pravdepodobnosť (spoľahlivosť)
99,5 t. Podľa toho ako spoľahlivo vieme určiť hodnotu
presnosti merania, môžeme jednotlivé merania rozdeliť zásade troch kvalitatívnych tried. hodnota ktorú chceme odmerať ale
ktorá vždy zaťažená minimálne náhodnými chybami, takže nám priamo nedostupná.
Bude predstavovať také meranie, ktorého výsledok okrem informatívnej hodnoty meranej
veličiny obsahuje údaj presnosti merania.j.1. Svoju pozornosť budeme venovať len elektrickým veličinám. Zvyšovať
počet meraní spočiatku svoje opodstatnenie. skutočná hodnota meranej veličiny, tj. presnosť merania zväčšuje.
Meranie najhoršej kvalitatívnej triede ktorú nazveme povedzme kvalitatívna
trieda merania také meranie, kde výsledok merania tvorí jedna hodnota bez akýchkoľvek
ďalších doplňujúcich údajov.
. Záruka takéhoto výsledku
sa však získa vlastným meraním štatistickým výpočtom.j. zvyšujúcim počtom meraní prechádza náhodný výber
pozvoľna základný súbor vzťah (2.Priemyselné meranie M
- -
spoľahlivosť určí výrazu 100 1-α Napr. Meranie vykonávame tiež len jedenkrát. Úroveň
záruky týchto hraníc bude daná úrovňou našej dôvery výrobcovi meracieho zariadenia, ktoré
používame kde údaj presnosti uvedený.5), ktorý platí pre základný súbor.
V poradí druhú kvalitatívnu triedu označíme ako kvalitatívna trieda merania B. nemení veličina ktorej (sledovanej meraná veličina funkčne
závislá. občianskom živote tvorí informatívne meranie výrazne
prevažnú časť prípadov všetkých meraní
