Predkladaný vysokoškolský učebný text má elektronickú formu a obsahuje všeobecné
poznatky súvisiace s teoretickou a praktickou výučbou v rámci predmetu „Informatické
a priemyselné meranie“. Tento predmet je súčasťou študijných programov bakalárskeho
štúdia na Fakulte elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach. Jedná sa
o akreditovaný študijný program: „Aplikovaná informatika“ v študijnom odbore „Aplikovaná
informatika“.. Jeho absolvovaním študenti získajú . 6 kreditov.
Autor: Miroslav Mojžiš
Strana 28 z 79
Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.
j. d
Presnosť merania kľúčovým paramatrom meraní zásade môžeme
považovať synonymum kvality merania.j. Meranie vykonávame tiež len jedenkrát. Podľa toho ako spoľahlivo vieme určiť hodnotu
presnosti merania, môžeme jednotlivé merania rozdeliť zásade troch kvalitatívnych tried.Priemyselné meranie M
- -
spoľahlivosť určí výrazu 100 1-α Napr. Uvedenej hodnote hovoríme informatívna meranie tiež zvykne
označovať ako informatívne meranie. presnosť merania zväčšuje. kedy rušivé veličiny budú mať svoje hodnoty určitých
medziach. Úroveň
záruky týchto hraníc bude daná úrovňou našej dôvery výrobcovi meracieho zariadenia, ktoré
používame kde údaj presnosti uvedený. KVALITA MERANIA JEJ POSÚDENIE
3.
.
Bude predstavovať také meranie, ktorého výsledok okrem informatívnej hodnoty meranej
veličiny obsahuje údaj presnosti merania. zvyšujúcim počtom meraní prechádza náhodný výber
pozvoľna základný súbor vzťah (2. nemení veličina ktorej (sledovanej meraná veličina funkčne
závislá.6) blíži vzťahu (2. občianskom živote tvorí informatívne meranie výrazne
prevažnú časť prípadov všetkých meraní.
V poradí druhú kvalitatívnu triedu označíme ako kvalitatívna trieda merania B.1. Výsledky takýchto meraní majú tvar: teplota izbe 24°C, stôl dĺžku 1,2 m,
dyňa váži 5,5 atď. pre zvolenú pravdepodobnosť (spoľahlivosť)
99,5 t. 0,005 máme hodnoty závislosti počte nameraných hodnôt nasledovné:
n'-1 5
t 127,32 14,089 7,4533 5,5976 4,7733
n'-1 30
t 3,5814 3,286 3,1534 3,0298
Vidíme, koeficient spočiatku klesá prudko, pribúdajúcim počtom meraní
interval ktorom skutočná hodnota zmenšuje, t.
3. Záruka takéhoto výsledku
sa však získa vlastným meraním štatistickým výpočtom. Meranie uskutočňujeme spravidla jedenkrát.
Najkvalitnejšie meranie pri ktorom určujeme jeho presnosť označíme ako
kvalitatívna trieda merania Toto meranie typické tým jeho výsledok pozostáva z
najpravdepodobnejšej hodnoty meranej veličiny hraníc medzi ktorými bude nachádzať
skutočná hodnota meranej veličiny, ktoré reprezentujú presnosť merania. V
tejto kapitole budeme zaoberať len tými prípadmi merania, kde meraná hodnota veličiny sa
podstatne nemení resp.
Meranie najhoršej kvalitatívnej triede ktorú nazveme povedzme kvalitatívna
trieda merania také meranie, kde výsledok merania tvorí jedna hodnota bez akýchkoľvek
ďalších doplňujúcich údajov. Svoju pozornosť budeme venovať len elektrickým veličinám. Tento údaj uvádza forme hraníc, medzi ktorými
sa bude nachádzať tzv. skutočná hodnota meranej veličiny, tj. Približne počtu meraní však koeficient t,
klesá neúmerne pomaly stále pomalšie takže ďalej zvyšovať počet meraní účelom dosiahnutia
väčšej presnosti neefektívne. Zvyšovať
počet meraní spočiatku svoje opodstatnenie.5), ktorý platí pre základný súbor. technickej praxi tvorí tiež nezanedbateľný podiel zo
všetkých meraní. Merania potrebné viacnásobne
zopakovať rovnakých podmienok tj. hodnota ktorú chceme odmerať ale
ktorá vždy zaťažená minimálne náhodnými chybami, takže nám priamo nedostupná
