PRIEMYSELNÉ MERANIE prednasky

| Kategorie: Skripta  | Tento dokument chci!

Predkladaný vysokoškolský učebný text má elektronickú formu a obsahuje všeobecné poznatky súvisiace s teoretickou a praktickou výučbou v rámci predmetu „Informatické a priemyselné meranie“. Tento predmet je súčasťou študijných programov bakalárskeho štúdia na Fakulte elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach. Jedná sa o akreditovaný študijný program: „Aplikovaná informatika“ v študijnom odbore „Aplikovaná informatika“.. Jeho absolvovaním študenti získajú . 6 kreditov.

Autor: Miroslav Mojžiš

Strana 28 z 79

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
Meranie vykonávame tiež len jedenkrát. Približne počtu meraní však koeficient t, klesá neúmerne pomaly stále pomalšie takže ďalej zvyšovať počet meraní účelom dosiahnutia väčšej presnosti neefektívne. Merania potrebné viacnásobne zopakovať rovnakých podmienok tj. nemení veličina ktorej (sledovanej meraná veličina funkčne závislá. Tento údaj uvádza forme hraníc, medzi ktorými sa bude nachádzať tzv.6) blíži vzťahu (2.j. skutočná hodnota meranej veličiny, tj. Uvedenej hodnote hovoríme informatívna meranie tiež zvykne označovať ako informatívne meranie. 0,005 máme hodnoty závislosti počte nameraných hodnôt nasledovné: n'-1 5 t 127,32 14,089 7,4533 5,5976 4,7733 n'-1 30 t 3,5814 3,286 3,1534 3,0298 Vidíme, koeficient spočiatku klesá prudko, pribúdajúcim počtom meraní interval ktorom skutočná hodnota zmenšuje, t. Meranie najhoršej kvalitatívnej triede ktorú nazveme povedzme kvalitatívna trieda merania také meranie, kde výsledok merania tvorí jedna hodnota bez akýchkoľvek ďalších doplňujúcich údajov. 3. Podľa toho ako spoľahlivo vieme určiť hodnotu presnosti merania, môžeme jednotlivé merania rozdeliť zásade troch kvalitatívnych tried. hodnota ktorú chceme odmerať ale ktorá vždy zaťažená minimálne náhodnými chybami, takže nám priamo nedostupná. Bude predstavovať také meranie, ktorého výsledok okrem informatívnej hodnoty meranej veličiny obsahuje údaj presnosti merania. Výsledky takýchto meraní majú tvar: teplota izbe 24°C, stôl dĺžku 1,2 m, dyňa váži 5,5 atď. Meranie uskutočňujeme spravidla jedenkrát.Priemyselné meranie M - - spoľahlivosť určí výrazu 100 1-α Napr. V tejto kapitole budeme zaoberať len tými prípadmi merania, kde meraná hodnota veličiny sa podstatne nemení resp. pre zvolenú pravdepodobnosť (spoľahlivosť) 99,5 t.j.1. zvyšujúcim počtom meraní prechádza náhodný výber pozvoľna základný súbor vzťah (2. Najkvalitnejšie meranie pri ktorom určujeme jeho presnosť označíme ako kvalitatívna trieda merania Toto meranie typické tým jeho výsledok pozostáva z najpravdepodobnejšej hodnoty meranej veličiny hraníc medzi ktorými bude nachádzať skutočná hodnota meranej veličiny, ktoré reprezentujú presnosť merania. presnosť merania zväčšuje. Záruka takéhoto výsledku sa však získa vlastným meraním štatistickým výpočtom. Svoju pozornosť budeme venovať len elektrickým veličinám. d Presnosť merania kľúčovým paramatrom meraní zásade môžeme považovať synonymum kvality merania. kedy rušivé veličiny budú mať svoje hodnoty určitých medziach. technickej praxi tvorí tiež nezanedbateľný podiel zo všetkých meraní.5), ktorý platí pre základný súbor. Úroveň záruky týchto hraníc bude daná úrovňou našej dôvery výrobcovi meracieho zariadenia, ktoré používame kde údaj presnosti uvedený. V poradí druhú kvalitatívnu triedu označíme ako kvalitatívna trieda merania B. Zvyšovať počet meraní spočiatku svoje opodstatnenie. občianskom živote tvorí informatívne meranie výrazne prevažnú časť prípadov všetkých meraní. . KVALITA MERANIA JEJ POSÚDENIE 3