PRIEMYSELNÉ MERANIE prednasky

| Kategorie: Skripta  | Tento dokument chci!

Predkladaný vysokoškolský učebný text má elektronickú formu a obsahuje všeobecné poznatky súvisiace s teoretickou a praktickou výučbou v rámci predmetu „Informatické a priemyselné meranie“. Tento predmet je súčasťou študijných programov bakalárskeho štúdia na Fakulte elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach. Jedná sa o akreditovaný študijný program: „Aplikovaná informatika“ v študijnom odbore „Aplikovaná informatika“.. Jeho absolvovaním študenti získajú . 6 kreditov.

Autor: Miroslav Mojžiš

Strana 28 z 79

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
3. nemení veličina ktorej (sledovanej meraná veličina funkčne závislá. V poradí druhú kvalitatívnu triedu označíme ako kvalitatívna trieda merania B. Meranie uskutočňujeme spravidla jedenkrát. Približne počtu meraní však koeficient t, klesá neúmerne pomaly stále pomalšie takže ďalej zvyšovať počet meraní účelom dosiahnutia väčšej presnosti neefektívne. Tento údaj uvádza forme hraníc, medzi ktorými sa bude nachádzať tzv.6) blíži vzťahu (2.j. presnosť merania zväčšuje.j. Meranie najhoršej kvalitatívnej triede ktorú nazveme povedzme kvalitatívna trieda merania také meranie, kde výsledok merania tvorí jedna hodnota bez akýchkoľvek ďalších doplňujúcich údajov. Merania potrebné viacnásobne zopakovať rovnakých podmienok tj. d Presnosť merania kľúčovým paramatrom meraní zásade môžeme považovať synonymum kvality merania.1. Zvyšovať počet meraní spočiatku svoje opodstatnenie. občianskom živote tvorí informatívne meranie výrazne prevažnú časť prípadov všetkých meraní. Výsledky takýchto meraní majú tvar: teplota izbe 24°C, stôl dĺžku 1,2 m, dyňa váži 5,5 atď. pre zvolenú pravdepodobnosť (spoľahlivosť) 99,5 t. skutočná hodnota meranej veličiny, tj. . kedy rušivé veličiny budú mať svoje hodnoty určitých medziach. Uvedenej hodnote hovoríme informatívna meranie tiež zvykne označovať ako informatívne meranie. Najkvalitnejšie meranie pri ktorom určujeme jeho presnosť označíme ako kvalitatívna trieda merania Toto meranie typické tým jeho výsledok pozostáva z najpravdepodobnejšej hodnoty meranej veličiny hraníc medzi ktorými bude nachádzať skutočná hodnota meranej veličiny, ktoré reprezentujú presnosť merania. Meranie vykonávame tiež len jedenkrát. Úroveň záruky týchto hraníc bude daná úrovňou našej dôvery výrobcovi meracieho zariadenia, ktoré používame kde údaj presnosti uvedený. Záruka takéhoto výsledku sa však získa vlastným meraním štatistickým výpočtom. 0,005 máme hodnoty závislosti počte nameraných hodnôt nasledovné: n'-1 5 t 127,32 14,089 7,4533 5,5976 4,7733 n'-1 30 t 3,5814 3,286 3,1534 3,0298 Vidíme, koeficient spočiatku klesá prudko, pribúdajúcim počtom meraní interval ktorom skutočná hodnota zmenšuje, t. hodnota ktorú chceme odmerať ale ktorá vždy zaťažená minimálne náhodnými chybami, takže nám priamo nedostupná. Bude predstavovať také meranie, ktorého výsledok okrem informatívnej hodnoty meranej veličiny obsahuje údaj presnosti merania.5), ktorý platí pre základný súbor. Svoju pozornosť budeme venovať len elektrickým veličinám. V tejto kapitole budeme zaoberať len tými prípadmi merania, kde meraná hodnota veličiny sa podstatne nemení resp. KVALITA MERANIA JEJ POSÚDENIE 3. technickej praxi tvorí tiež nezanedbateľný podiel zo všetkých meraní. Podľa toho ako spoľahlivo vieme určiť hodnotu presnosti merania, môžeme jednotlivé merania rozdeliť zásade troch kvalitatívnych tried.Priemyselné meranie M - - spoľahlivosť určí výrazu 100 1-α Napr. zvyšujúcim počtom meraní prechádza náhodný výber pozvoľna základný súbor vzťah (2