Predkladaný vysokoškolský učebný text má elektronickú formu a obsahuje všeobecné
poznatky súvisiace s teoretickou a praktickou výučbou v rámci predmetu „Informatické
a priemyselné meranie“. Tento predmet je súčasťou študijných programov bakalárskeho
štúdia na Fakulte elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach. Jedná sa
o akreditovaný študijný program: „Aplikovaná informatika“ v študijnom odbore „Aplikovaná
informatika“.. Jeho absolvovaním študenti získajú . 6 kreditov.
Autor: Miroslav Mojžiš
Strana 20 z 79
Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.
Pri vyčíslovaní chyby merania
skutočnú hodnotu nahradzujeme tzv.Preto chyba nenulová doprevádza každé meranie. tejto kapitole budeme zaoberať len prvou kategóriou chýb. tohto pohľadu je
skutočná hodnota nezmerateľná stáva ideálnym pojmom.
1. Tento kvalitatívny pojem kvantitatívne vyjadrovaný
nepriamo tzv.1. Všeobecne pre celkovú chybu
platí potom:
∆ d
.
V súvislosti presnosťou merania stojíme pred dvoma základnými úlohami :
1. Podľa povahy (pôvodu) rozoznávame :
omyl (o) chyba, ktorú spôsobuje obsluha
systematickú chybu (s) spôsobuje nedokonalá metóda merania, nesprávny merací
prístroj
náhodnú chybu (d) spôsobujú rušivé vplyvy /veličiny/. Druhu kategóriu tvoria chyby zmysle odchýlky od
ideálnej (lineárnej) závislosti medzi vstupnou výstupnou veličinou nejakého meracieho prístroja
alebo prevodníka, snímača. Táto všeobecne považovaná
za dostatočne blízku skutočnej hodnote, aby ich rozdiel bolo možné danom prípade pokladať
za nevýznamný. Číselne stanoviť presnosť príslušného merania. Definície chýb merania
V meraní rozoznávame zásade dve kategórie chýb. Podľa vzťahu skutočnej hodnote :
skutočná chyba x*
zdanlivá chyba xa
kde skutočná zdanlivá (konvenčne správna hodnota).
2. Presnosť merania teda synonymum kvality merania stáva tak
jedným kľúčových pojmov meraní. Podľa fyzikálneho rozmeru :
absolútna chyba (rozmer meracej veličiny) x’
relatívna chyba (bez rozmerná) x‘
kde nameraná nepresná presnejšia hodnota.
3. Skutočnú hodnotu meraná veličina pri neexistencii rušivých veličín,
čo ale nereálne . Prvú kategóriu tvoria chyby,
ktorými nameraná hodnota líši skutočnej. PRESNOSŤ MERANIA JEJ STANOVENIE
Presnosť merania vyjadruje tesnosť zhody medzi výsledkom merania skutočnou
hodnotou meranej veličiny.Priemyselné meranie M
- -
2. konvenčne pravou hodnotou.1.
2. Druhú úlohu riešime výpočtom
z výrobcom zaručovanej presnosti meracieho prístroja, alebo viacnásobným meraním
a vyhodnotením týchto výsledkov pomocou štatistickej matematiky. chybou merania. Dosiahnuť najvyššiu presnosť merania.1. Chyby merania ich eliminácia
2.
2.
Prvú úlohu riešime elimináciou rušivých vplyvov (veličín), tým následne chýb
merania použitím kvalitatívnych (presných) meracích prístrojov. Chyba merania rozdiel medzi výsledkom merania skutočnou
hodnotou meranej veličiny
