Predkladaný vysokoškolský učebný text má elektronickú formu a obsahuje všeobecné
poznatky súvisiace s teoretickou a praktickou výučbou v rámci predmetu „Informatické
a priemyselné meranie“. Tento predmet je súčasťou študijných programov bakalárskeho
štúdia na Fakulte elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach. Jedná sa
o akreditovaný študijný program: „Aplikovaná informatika“ v študijnom odbore „Aplikovaná
informatika“.. Jeho absolvovaním študenti získajú . 6 kreditov.
Autor: Miroslav Mojžiš
Strana 20 z 79
Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.
Skutočnú hodnotu meraná veličina pri neexistencii rušivých veličín,
čo ale nereálne .1. Druhú úlohu riešime výpočtom
z výrobcom zaručovanej presnosti meracieho prístroja, alebo viacnásobným meraním
a vyhodnotením týchto výsledkov pomocou štatistickej matematiky.Priemyselné meranie M
- -
2. Podľa povahy (pôvodu) rozoznávame :
omyl (o) chyba, ktorú spôsobuje obsluha
systematickú chybu (s) spôsobuje nedokonalá metóda merania, nesprávny merací
prístroj
náhodnú chybu (d) spôsobujú rušivé vplyvy /veličiny/. konvenčne pravou hodnotou. Definície chýb merania
V meraní rozoznávame zásade dve kategórie chýb.
2. Dosiahnuť najvyššiu presnosť merania. Všeobecne pre celkovú chybu
platí potom:
∆ d
.
3.
2.Preto chyba nenulová doprevádza každé meranie.1. tejto kapitole budeme zaoberať len prvou kategóriou chýb. Chyby merania ich eliminácia
2. tohto pohľadu je
skutočná hodnota nezmerateľná stáva ideálnym pojmom. Druhu kategóriu tvoria chyby zmysle odchýlky od
ideálnej (lineárnej) závislosti medzi vstupnou výstupnou veličinou nejakého meracieho prístroja
alebo prevodníka, snímača.
1. Pri vyčíslovaní chyby merania
skutočnú hodnotu nahradzujeme tzv. PRESNOSŤ MERANIA JEJ STANOVENIE
Presnosť merania vyjadruje tesnosť zhody medzi výsledkom merania skutočnou
hodnotou meranej veličiny.
2. Táto všeobecne považovaná
za dostatočne blízku skutočnej hodnote, aby ich rozdiel bolo možné danom prípade pokladať
za nevýznamný. Číselne stanoviť presnosť príslušného merania.1. Prvú kategóriu tvoria chyby,
ktorými nameraná hodnota líši skutočnej. Podľa vzťahu skutočnej hodnote :
skutočná chyba x*
zdanlivá chyba xa
kde skutočná zdanlivá (konvenčne správna hodnota). Podľa fyzikálneho rozmeru :
absolútna chyba (rozmer meracej veličiny) x’
relatívna chyba (bez rozmerná) x‘
kde nameraná nepresná presnejšia hodnota. chybou merania.
V súvislosti presnosťou merania stojíme pred dvoma základnými úlohami :
1. Presnosť merania teda synonymum kvality merania stáva tak
jedným kľúčových pojmov meraní. Chyba merania rozdiel medzi výsledkom merania skutočnou
hodnotou meranej veličiny.
Prvú úlohu riešime elimináciou rušivých vplyvov (veličín), tým následne chýb
merania použitím kvalitatívnych (presných) meracích prístrojov. Tento kvalitatívny pojem kvantitatívne vyjadrovaný
nepriamo tzv
