Predkladaný vysokoškolský učebný text má elektronickú formu a obsahuje všeobecné
poznatky súvisiace s teoretickou a praktickou výučbou v rámci predmetu „Informatické
a priemyselné meranie“. Tento predmet je súčasťou študijných programov bakalárskeho
štúdia na Fakulte elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach. Jedná sa
o akreditovaný študijný program: „Aplikovaná informatika“ v študijnom odbore „Aplikovaná
informatika“.. Jeho absolvovaním študenti získajú . 6 kreditov.
Autor: Miroslav Mojžiš
Strana 20 z 79
Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.
1.
2. Definície chýb merania
V meraní rozoznávame zásade dve kategórie chýb.1. Podľa fyzikálneho rozmeru :
absolútna chyba (rozmer meracej veličiny) x’
relatívna chyba (bez rozmerná) x‘
kde nameraná nepresná presnejšia hodnota. Tento kvalitatívny pojem kvantitatívne vyjadrovaný
nepriamo tzv. tejto kapitole budeme zaoberať len prvou kategóriou chýb. konvenčne pravou hodnotou. PRESNOSŤ MERANIA JEJ STANOVENIE
Presnosť merania vyjadruje tesnosť zhody medzi výsledkom merania skutočnou
hodnotou meranej veličiny. Číselne stanoviť presnosť príslušného merania. Pri vyčíslovaní chyby merania
skutočnú hodnotu nahradzujeme tzv.
Prvú úlohu riešime elimináciou rušivých vplyvov (veličín), tým následne chýb
merania použitím kvalitatívnych (presných) meracích prístrojov. Všeobecne pre celkovú chybu
platí potom:
∆ d
.
2. Podľa vzťahu skutočnej hodnote :
skutočná chyba x*
zdanlivá chyba xa
kde skutočná zdanlivá (konvenčne správna hodnota). tohto pohľadu je
skutočná hodnota nezmerateľná stáva ideálnym pojmom.1. chybou merania.
V súvislosti presnosťou merania stojíme pred dvoma základnými úlohami :
1.
1. Dosiahnuť najvyššiu presnosť merania.Priemyselné meranie M
- -
2. Chyby merania ich eliminácia
2.
3.
2. Druhu kategóriu tvoria chyby zmysle odchýlky od
ideálnej (lineárnej) závislosti medzi vstupnou výstupnou veličinou nejakého meracieho prístroja
alebo prevodníka, snímača. Prvú kategóriu tvoria chyby,
ktorými nameraná hodnota líši skutočnej. Presnosť merania teda synonymum kvality merania stáva tak
jedným kľúčových pojmov meraní. Chyba merania rozdiel medzi výsledkom merania skutočnou
hodnotou meranej veličiny. Druhú úlohu riešime výpočtom
z výrobcom zaručovanej presnosti meracieho prístroja, alebo viacnásobným meraním
a vyhodnotením týchto výsledkov pomocou štatistickej matematiky. Podľa povahy (pôvodu) rozoznávame :
omyl (o) chyba, ktorú spôsobuje obsluha
systematickú chybu (s) spôsobuje nedokonalá metóda merania, nesprávny merací
prístroj
náhodnú chybu (d) spôsobujú rušivé vplyvy /veličiny/. Táto všeobecne považovaná
za dostatočne blízku skutočnej hodnote, aby ich rozdiel bolo možné danom prípade pokladať
za nevýznamný. Skutočnú hodnotu meraná veličina pri neexistencii rušivých veličín,
čo ale nereálne .Preto chyba nenulová doprevádza každé meranie
