Predkladaný vysokoškolský učebný text má elektronickú formu a obsahuje všeobecné
poznatky súvisiace s teoretickou a praktickou výučbou v rámci predmetu „Informatické
a priemyselné meranie“. Tento predmet je súčasťou študijných programov bakalárskeho
štúdia na Fakulte elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach. Jedná sa
o akreditovaný študijný program: „Aplikovaná informatika“ v študijnom odbore „Aplikovaná
informatika“.. Jeho absolvovaním študenti získajú . 6 kreditov.
Autor: Miroslav Mojžiš
Strana 20 z 79
Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.
Tento kvalitatívny pojem kvantitatívne vyjadrovaný
nepriamo tzv.1.
3. Druhú úlohu riešime výpočtom
z výrobcom zaručovanej presnosti meracieho prístroja, alebo viacnásobným meraním
a vyhodnotením týchto výsledkov pomocou štatistickej matematiky. Skutočnú hodnotu meraná veličina pri neexistencii rušivých veličín,
čo ale nereálne . tohto pohľadu je
skutočná hodnota nezmerateľná stáva ideálnym pojmom.Preto chyba nenulová doprevádza každé meranie. Podľa fyzikálneho rozmeru :
absolútna chyba (rozmer meracej veličiny) x’
relatívna chyba (bez rozmerná) x‘
kde nameraná nepresná presnejšia hodnota. Podľa vzťahu skutočnej hodnote :
skutočná chyba x*
zdanlivá chyba xa
kde skutočná zdanlivá (konvenčne správna hodnota).
V súvislosti presnosťou merania stojíme pred dvoma základnými úlohami :
1. Táto všeobecne považovaná
za dostatočne blízku skutočnej hodnote, aby ich rozdiel bolo možné danom prípade pokladať
za nevýznamný. Dosiahnuť najvyššiu presnosť merania. Pri vyčíslovaní chyby merania
skutočnú hodnotu nahradzujeme tzv.1. Presnosť merania teda synonymum kvality merania stáva tak
jedným kľúčových pojmov meraní. tejto kapitole budeme zaoberať len prvou kategóriou chýb. Definície chýb merania
V meraní rozoznávame zásade dve kategórie chýb. chybou merania.Priemyselné meranie M
- -
2. konvenčne pravou hodnotou.1.
2. Chyba merania rozdiel medzi výsledkom merania skutočnou
hodnotou meranej veličiny. PRESNOSŤ MERANIA JEJ STANOVENIE
Presnosť merania vyjadruje tesnosť zhody medzi výsledkom merania skutočnou
hodnotou meranej veličiny. Podľa povahy (pôvodu) rozoznávame :
omyl (o) chyba, ktorú spôsobuje obsluha
systematickú chybu (s) spôsobuje nedokonalá metóda merania, nesprávny merací
prístroj
náhodnú chybu (d) spôsobujú rušivé vplyvy /veličiny/.
Prvú úlohu riešime elimináciou rušivých vplyvov (veličín), tým následne chýb
merania použitím kvalitatívnych (presných) meracích prístrojov. Chyby merania ich eliminácia
2.
1.
2.
2. Druhu kategóriu tvoria chyby zmysle odchýlky od
ideálnej (lineárnej) závislosti medzi vstupnou výstupnou veličinou nejakého meracieho prístroja
alebo prevodníka, snímača. Prvú kategóriu tvoria chyby,
ktorými nameraná hodnota líši skutočnej. Číselne stanoviť presnosť príslušného merania. Všeobecne pre celkovú chybu
platí potom:
∆ d
