Predkladaný vysokoškolský učebný text má elektronickú formu a obsahuje všeobecné
poznatky súvisiace s teoretickou a praktickou výučbou v rámci predmetu „Informatické
a priemyselné meranie“. Tento predmet je súčasťou študijných programov bakalárskeho
štúdia na Fakulte elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach. Jedná sa
o akreditovaný študijný program: „Aplikovaná informatika“ v študijnom odbore „Aplikovaná
informatika“.. Jeho absolvovaním študenti získajú . 6 kreditov.
Autor: Miroslav Mojžiš
Strana 20 z 79
Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.
Pri vyčíslovaní chyby merania
skutočnú hodnotu nahradzujeme tzv. tohto pohľadu je
skutočná hodnota nezmerateľná stáva ideálnym pojmom. tejto kapitole budeme zaoberať len prvou kategóriou chýb.
3.1.
2. Podľa fyzikálneho rozmeru :
absolútna chyba (rozmer meracej veličiny) x’
relatívna chyba (bez rozmerná) x‘
kde nameraná nepresná presnejšia hodnota. Definície chýb merania
V meraní rozoznávame zásade dve kategórie chýb.Preto chyba nenulová doprevádza každé meranie. Všeobecne pre celkovú chybu
platí potom:
∆ d
. Chyby merania ich eliminácia
2.
1.1.Priemyselné meranie M
- -
2.
V súvislosti presnosťou merania stojíme pred dvoma základnými úlohami :
1. Podľa vzťahu skutočnej hodnote :
skutočná chyba x*
zdanlivá chyba xa
kde skutočná zdanlivá (konvenčne správna hodnota). Presnosť merania teda synonymum kvality merania stáva tak
jedným kľúčových pojmov meraní.1. Táto všeobecne považovaná
za dostatočne blízku skutočnej hodnote, aby ich rozdiel bolo možné danom prípade pokladať
za nevýznamný. Podľa povahy (pôvodu) rozoznávame :
omyl (o) chyba, ktorú spôsobuje obsluha
systematickú chybu (s) spôsobuje nedokonalá metóda merania, nesprávny merací
prístroj
náhodnú chybu (d) spôsobujú rušivé vplyvy /veličiny/.
2. Chyba merania rozdiel medzi výsledkom merania skutočnou
hodnotou meranej veličiny. chybou merania. Druhu kategóriu tvoria chyby zmysle odchýlky od
ideálnej (lineárnej) závislosti medzi vstupnou výstupnou veličinou nejakého meracieho prístroja
alebo prevodníka, snímača.
Prvú úlohu riešime elimináciou rušivých vplyvov (veličín), tým následne chýb
merania použitím kvalitatívnych (presných) meracích prístrojov. Druhú úlohu riešime výpočtom
z výrobcom zaručovanej presnosti meracieho prístroja, alebo viacnásobným meraním
a vyhodnotením týchto výsledkov pomocou štatistickej matematiky.
2. Číselne stanoviť presnosť príslušného merania. Skutočnú hodnotu meraná veličina pri neexistencii rušivých veličín,
čo ale nereálne . konvenčne pravou hodnotou. Dosiahnuť najvyššiu presnosť merania. Tento kvalitatívny pojem kvantitatívne vyjadrovaný
nepriamo tzv. Prvú kategóriu tvoria chyby,
ktorými nameraná hodnota líši skutočnej. PRESNOSŤ MERANIA JEJ STANOVENIE
Presnosť merania vyjadruje tesnosť zhody medzi výsledkom merania skutočnou
hodnotou meranej veličiny
