PRIEMYSELNÉ MERANIE prednasky

| Kategorie: Skripta  | Tento dokument chci!

Predkladaný vysokoškolský učebný text má elektronickú formu a obsahuje všeobecné poznatky súvisiace s teoretickou a praktickou výučbou v rámci predmetu „Informatické a priemyselné meranie“. Tento predmet je súčasťou študijných programov bakalárskeho štúdia na Fakulte elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach. Jedná sa o akreditovaný študijný program: „Aplikovaná informatika“ v študijnom odbore „Aplikovaná informatika“.. Jeho absolvovaním študenti získajú . 6 kreditov.

Autor: Miroslav Mojžiš

Strana 20 z 79

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
PRESNOSŤ MERANIA JEJ STANOVENIE Presnosť merania vyjadruje tesnosť zhody medzi výsledkom merania skutočnou hodnotou meranej veličiny. Podľa fyzikálneho rozmeru : absolútna chyba (rozmer meracej veličiny) x’ relatívna chyba (bez rozmerná) x‘ kde nameraná nepresná presnejšia hodnota. 3. chybou merania. Tento kvalitatívny pojem kvantitatívne vyjadrovaný nepriamo tzv. konvenčne pravou hodnotou. Druhu kategóriu tvoria chyby zmysle odchýlky od ideálnej (lineárnej) závislosti medzi vstupnou výstupnou veličinou nejakého meracieho prístroja alebo prevodníka, snímača. 2. Definície chýb merania V meraní rozoznávame zásade dve kategórie chýb. Dosiahnuť najvyššiu presnosť merania. Táto všeobecne považovaná za dostatočne blízku skutočnej hodnote, aby ich rozdiel bolo možné danom prípade pokladať za nevýznamný. tohto pohľadu je skutočná hodnota nezmerateľná stáva ideálnym pojmom. Prvú úlohu riešime elimináciou rušivých vplyvov (veličín), tým následne chýb merania použitím kvalitatívnych (presných) meracích prístrojov.1. Podľa vzťahu skutočnej hodnote : skutočná chyba x* zdanlivá chyba xa kde skutočná zdanlivá (konvenčne správna hodnota). 1. Chyba merania rozdiel medzi výsledkom merania skutočnou hodnotou meranej veličiny.1. Podľa povahy (pôvodu) rozoznávame : omyl (o) chyba, ktorú spôsobuje obsluha systematickú chybu (s) spôsobuje nedokonalá metóda merania, nesprávny merací prístroj náhodnú chybu (d) spôsobujú rušivé vplyvy /veličiny/. Presnosť merania teda synonymum kvality merania stáva tak jedným kľúčových pojmov meraní. Číselne stanoviť presnosť príslušného merania. Skutočnú hodnotu meraná veličina pri neexistencii rušivých veličín, čo ale nereálne . Druhú úlohu riešime výpočtom z výrobcom zaručovanej presnosti meracieho prístroja, alebo viacnásobným meraním a vyhodnotením týchto výsledkov pomocou štatistickej matematiky. 2. Všeobecne pre celkovú chybu platí potom: ∆ d .Preto chyba nenulová doprevádza každé meranie. Chyby merania ich eliminácia 2.Priemyselné meranie M - - 2. Prvú kategóriu tvoria chyby, ktorými nameraná hodnota líši skutočnej. V súvislosti presnosťou merania stojíme pred dvoma základnými úlohami : 1. Pri vyčíslovaní chyby merania skutočnú hodnotu nahradzujeme tzv.1. tejto kapitole budeme zaoberať len prvou kategóriou chýb. 2