Predkladaný vysokoškolský učebný text má elektronickú formu a obsahuje všeobecné
poznatky súvisiace s teoretickou a praktickou výučbou v rámci predmetu „Informatické
a priemyselné meranie“. Tento predmet je súčasťou študijných programov bakalárskeho
štúdia na Fakulte elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach. Jedná sa
o akreditovaný študijný program: „Aplikovaná informatika“ v študijnom odbore „Aplikovaná
informatika“.. Jeho absolvovaním študenti získajú . 6 kreditov.
Autor: Miroslav Mojžiš
Strana 20 z 79
Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.
chybou merania. Skutočnú hodnotu meraná veličina pri neexistencii rušivých veličín,
čo ale nereálne . Druhú úlohu riešime výpočtom
z výrobcom zaručovanej presnosti meracieho prístroja, alebo viacnásobným meraním
a vyhodnotením týchto výsledkov pomocou štatistickej matematiky.
1.1. Všeobecne pre celkovú chybu
platí potom:
∆ d
.
Prvú úlohu riešime elimináciou rušivých vplyvov (veličín), tým následne chýb
merania použitím kvalitatívnych (presných) meracích prístrojov. PRESNOSŤ MERANIA JEJ STANOVENIE
Presnosť merania vyjadruje tesnosť zhody medzi výsledkom merania skutočnou
hodnotou meranej veličiny.
2. Presnosť merania teda synonymum kvality merania stáva tak
jedným kľúčových pojmov meraní.Priemyselné meranie M
- -
2. Chyba merania rozdiel medzi výsledkom merania skutočnou
hodnotou meranej veličiny. Číselne stanoviť presnosť príslušného merania. Definície chýb merania
V meraní rozoznávame zásade dve kategórie chýb. Podľa fyzikálneho rozmeru :
absolútna chyba (rozmer meracej veličiny) x’
relatívna chyba (bez rozmerná) x‘
kde nameraná nepresná presnejšia hodnota. tohto pohľadu je
skutočná hodnota nezmerateľná stáva ideálnym pojmom.Preto chyba nenulová doprevádza každé meranie. Táto všeobecne považovaná
za dostatočne blízku skutočnej hodnote, aby ich rozdiel bolo možné danom prípade pokladať
za nevýznamný. Tento kvalitatívny pojem kvantitatívne vyjadrovaný
nepriamo tzv. konvenčne pravou hodnotou.1.
2. Dosiahnuť najvyššiu presnosť merania. Podľa povahy (pôvodu) rozoznávame :
omyl (o) chyba, ktorú spôsobuje obsluha
systematickú chybu (s) spôsobuje nedokonalá metóda merania, nesprávny merací
prístroj
náhodnú chybu (d) spôsobujú rušivé vplyvy /veličiny/. Chyby merania ich eliminácia
2. Druhu kategóriu tvoria chyby zmysle odchýlky od
ideálnej (lineárnej) závislosti medzi vstupnou výstupnou veličinou nejakého meracieho prístroja
alebo prevodníka, snímača.
V súvislosti presnosťou merania stojíme pred dvoma základnými úlohami :
1. tejto kapitole budeme zaoberať len prvou kategóriou chýb. Podľa vzťahu skutočnej hodnote :
skutočná chyba x*
zdanlivá chyba xa
kde skutočná zdanlivá (konvenčne správna hodnota). Pri vyčíslovaní chyby merania
skutočnú hodnotu nahradzujeme tzv.1.
3.
2. Prvú kategóriu tvoria chyby,
ktorými nameraná hodnota líši skutočnej
